Rodina vždy bola a s najväčšou pravdepodobnosťou aj navždy ostane základnou bunkou spoločnosti. Od stredoveku až do 19. storočia bola spoločnosť rozdelená na stavy. Utváranie manželských zväzkov, výchova detí či rodinné väzby fungovali odlišne na šľachtických dvoroch, v meštianskom prostredí a inak medzi poddanými. Život rodín bez ohľadu na ich stavovskú príslušnosť výrazne ovplyvnili reformy osvietenských panovníkov. S nástupom modernizácie a s nebývalým rozmachom priestorovej mobility, priemyslu a dopravy sa zásadne menili aj rodinné väzby. Ľudia sa sťahovali za prácou z vidieka do miest, budovali sa továrne a robotnícke kolónie, stavali sa železnice. Postupne sa menil spôsob života, jeho zaužívané pravidlá a tradície. Vo viacerých regiónoch Slovenska zasiahlo do života mnohých rodín vysťahovalectvo. Muži, otcovia a živitelia rodín odchádzali na dlhé roky za prácou do zámoria. Nastupujúce premeny rodinných vzťahov v našich moderných dejinách prinútili tvorcov sociálnej politiky, aby sa výraznejšie venovali rodinnej politike, ochrane a podpore rodiny. Demokratické Československo zápasilo po prvej svetovej vojne s katastrofálnou demografickou bilanciou. Pre oba totalitné režimy tvorila rodina zasa významnú súčasť jej ideológie a nástroj propagandy. Rodinné prídavky, materské dovolenky, novomanželské pôžičky a budovanie siete sociálnych zariadení preberajúcich niektoré úlohy rodiny – to sú najviditeľnejšie, no zďaleka nie jediné produkty zasahovania štátu do fungovania rodín v 20. storočí.