November sa v roku 1989 začínal rovnako ako po minulé roky: oslavami Mesiaca československo-sovietskeho priateľstva. Organizovali sa besedy, na ktorých sa hrala Internacionála, pionieri recitovali budovateľské básne, hovorilo sa o nerozlučných bratských zväzkoch so Sovietskym zväzom. Tohoročné oslavy sa však predsa líšili od tých predchádzajúcich. V polovici novembra 1989 vypukli občianske nepokoje proti praktikám komunistického režimu. Začala sa Nežná revolúcia. Obyvatelia miest aj mestečiek celej republiky podporovali protesty masovou účasťou na mítingoch a zhromaždeniach. Ulice zaplavili živé reťaze. V školách či podnikoch sa otvorenie diskutovalo o aktuálnych udalostiach. Život ovládol obrovský entuziazmus. Na čele protestov boli mediálne známe tváre, herci, speváci, aj predstavitelia disentu či ekologickí aktivisti. Hovorcovia revolúcie tlmočili vládnej moci požiadavky verejnosti. So štátnymi a straníckymi orgánmi chceli diskutovať o politickej zodpovednosti a korektnosti, o slobode slova, o tolerancii a spravodlivosti. Požadovali demokratizáciu spoločnosti a odpolitizovanie verejného života. Po udalosťami nabitých dňoch a týždňoch vznikla v decembri 1989 nová vláda, v ktorej mali po prvýkrát po 40 rokoch zastúpenie aj nekomunisti. Nežná revolúcia priniesla pád komunistického režimu. Bol to veľký historický prelom. Nakoľko bola vtedajšia spoločnosť pripravená na nastávajúce prevratné politické, ekonomické i mentálne zmeny? Nepochybne sa vtedy verilo hodnotám, ktoré presadzovala revolúcia: dialóg, tolerancia a nenásilie. Vývoj v nasledujúcich rokoch a desaťročiach však ukázal, že zavedenie týchto hodnôt do života postkomunistickej spoločnosti je kľukatá a zložitá cesta.