Príbeh mladej mamičky, ktorá sa učí znovu žiť. Príbeh mladej mamičky Dagmar vyráža dych. Do svojich tridsiatich troch rokov žila ako ostatné jej známe a kamarátky. Jedno ráno vstala tak ako vždy, pripravila desiatu, raňajky, odprevadila manžela, deti do školy, škôlky , obliekla sa, upravila a išla do práce. No zobudila sa v nemocnici a netušila , čo sa stalo. „Chystajte pohreb“, lekárka necitlivo hovorila príbuzným. Dagmar sa nevedela pohnúť, nikomu ani dať vedieť, že je tu, pri vedomí, len sa nemôže hýbať. Jej sila jej však nakoniec umožnila pohnúť rukou. Lekári nechápali, veď vykazuje klinickú smrť. Diagnóza znela mozgová porážka, masívne poškodenie tretiny mozgu. Chodili za ňou príbuzní a kamaráti, rozprávali sa s ňou, postupne sa preberala k životu, myslela najmä na svoje dve deti. Lekári udivene reagovali tiež. Vraj kvôli nej začali prepisovať učebnice. Krôčik po krôčiku vracala nehybnosť bezvládnemu telu. Keď sa zregenerovala, uvedomila si, že sa jej prihodil v živote ozajstný zázrak. Nesmie život len tak premrhať. Dostala dar. Prehodnotila všetky životné priority, podala návrh na rozvod, i keď v tej najhoršej možnej životnej situácii, odsťahovala sa z pohodlného domu do malého bytu. Dnes sa učí chodí na barlách, stará sa o svoje dve deti, zveľaďuje si malý byt a hlavne pomáha. Cestuje za ľuďmi , ktorí potrebujú pomoc, podporiť v podobných situáciách, ktoré sa prihodili jej. Píše inšpiratívny blog na internete a tvrdí, že po príhode je jej život „prechádzka ružovou záhradou“, pretože vie, že zázraky sa naozaj dejú.