Ťažká choroba im pomohla nájsť skutočnú lásku a vytvoriť rodinu. Nečakané zdravotné problémy zaskočili pani Alenu v najkrajšom období života. Jeden deň bolo zdravá a druhý deň sa nevedela pohnúť. V tom čase už mala za sebou jeden vážny vzťah s mužom, s ktorým si plánovala budúcnosť. A hoci sa vzťah napokon skončil rozchodom, Alena nikdy nezapochybovala o tom, že je pred ňou budúcnosť manželky a matky a že to najlepšie v živote má ešte pred sebou. Ťažká choroba v jej plánoch nebola. Nastala situácia, keď sa všetky jej predstavy o rodinnom živote zrútili do hlbokej priepasti. Na programe dňa bolo, aby vôbec prežila. Alena bola počas choroby odkázaná hlavne sama na seba. Nemal ju kto povzbudiť, podržať. Matka bola v ústave, brat ďaleko. Silu bojovať hľadala len sama v sebe. Možno aj vďaka vlastnej nezdolnosti sa jej začiatkom roka 2013 začal zdravotný stav zlepšovať. Akoby sa v jej živote vyjasnilo, povedala si, že bude bojovať aj o svoje osobné šťastie. Skúsila si hľadať priateľa cez internet. „Bolo to úplne neuveriteľné, ale skutočne som spoznala muža, ktorý ma začal milovať takú, aká som, teda aj s mojou chorobou. Neustále týždeň čo týždeň chodil za mnou do domova. Až napokon po šiestich mesiacoch si ma vzal k sebe domov, kde žije so svojou matkou“. Alena je v súčasnosti neustále ochrnutá od pŕs nadol. Pred časom absolvovala alternatívnu liečbu, ktorá jej priniesla ľahké zlepšenie, no zodvihnúť sa z postele ani z vozíka bez cudzej pomoci nedokáže. Potrebuje neustálu starostlivosť v každodenných potrebách – pri umývaní, česaní, obliekaní, príprave jedla, starostlivosti o jej nehybné telo...To všetko už pol roka robí jej priateľ Ján. Keď je v práci, pomáha Alene Jánova matka, ktorá má už 82 rokov. Alena hovorí: „Nikdy sa na svojho syna nehnevala, že si ma priviezol domov. Naopak, je rada, že vidí Jána šťastného. Obaja ma u seba doma prijali veľmi dobre. Stala som sa súčasťou ich rodiny, ktorá mi dáva lásku, silu a tak potrebnú opateru.“ , Ťažká choroba im pomohla nájsť skutočnú lásku a vytvoriť rodinu. Nečakané zdravotné problémy zaskočili pani Alenu v najkrajšom období života. Jeden deň bolo zdravá a druhý deň sa nevedela pohnúť. V tom čase už mala za sebou jeden vážny vzťah s mužom, s ktorým si plánovala budúcnosť. A hoci sa vzťah napokon skončil rozchodom, Alena nikdy nezapochybovala o tom, že je pred ňou budúcnosť manželky a matky a že to najlepšie v živote má ešte pred sebou. Ťažká choroba v jej plánoch nebola. Nastala situácia, keď sa všetky jej predstavy o rodinnom živote zrútili do hlbokej priepasti. Na programe dňa bolo, aby vôbec prežila. Alena bola počas choroby odkázaná hlavne sama na seba. Nemal ju kto povzbudiť, podržať. Matka bola v ústave, brat ďaleko. Silu bojovať hľadala len sama v sebe. Možno aj vďaka vlastnej nezdolnosti sa jej začiatkom roka 2013 začal zdravotný stav zlepšovať. Akoby sa v jej živote vyjasnilo, povedala si, že bude bojovať aj o svoje osobné šťastie. Skúsila si hľadať priateľa cez internet. „Bolo to úplne neuveriteľné, ale skutočne som spoznala muža, ktorý ma začal milovať takú, aká som, teda aj s mojou chorobou. Neustále týždeň čo týždeň chodil za mnou do domova. Až napokon po šiestich mesiacoch si ma vzal k sebe domov, kde žije so svojou matkou“. Alena je v súčasnosti neustále ochrnutá od pŕs nadol. Pred časom absolvovala alternatívnu liečbu, ktorá jej priniesla ľahké zlepšenie, no zodvihnúť sa z postele ani z vozíka bez cudzej pomoci nedokáže. Potrebuje neustálu starostlivosť v každodenných potrebách – pri umývaní, česaní, obliekaní, príprave jedla, starostlivosti o jej nehybné telo...To všetko už pol roka robí jej priateľ Ján. Keď je v práci, pomáha Alene Jánova matka, ktorá má už 82 rokov. Alena hovorí: „Nikdy sa na svojho syna nehnevala, že si ma priviezol domov. Naopak, je rada, že vidí Jána šťastného. Obaja ma u seba doma prijali veľmi dobre. Stala som sa súčasťou ich rodiny, ktorá mi dáva lásku, silu a tak potrebnú opateru.“