Príbeh Dany Janečkovej by sa na prvý pohľad možno zdal ako príbehom celkom úspešnej športovkyne, pokiaľ by sme sa o nej nedozvedeli aj niečo viac ako len to, že rada behá. Dana nikdy nepoznala svojho otca. Odišiel od nich ešte keď bola úplne malá a kontaktovala ho iba raz, keď mu poslala maturitné oznámenie. Naspäť však neprišla žiadna reakcia a Dana definitívne ukončila svoje vnútorné čakanie na otca a už nemala ani neskôr potrebu otca vyhľadať. Na vtedajšiu dobu ako boli sedemdesiate a osemdesiate roky, žiť iba s mamou nebolo bežné a aby ostala žena s dieťaťom sama nebolo tiež častým javom. Zdá sa, že absenciu otca dnes Dana veľmi nevníma a ani mu to nemá za zlé. Samozrejme, že jej chýbal. Avšak odmala športovala, kde vlastne tak trochu hľadala aj ten chýbajúci mužský vzor. Tým vzorom sa stali počas jej športovej kariéry tréneri, ktorí možno trocha suplovali funkciu otca už len tým, že Dane poradili ak mala problém a sama za nimi prišla s otázkami. Paradoxom je, že Danu v podstate postihol rovnaký osud ako jej mamu. Manželstvo jej nevyšlo a ostala s dcérou Luciou tiež sama. Presťahovali sa k mame a tak žijú spoločne v jednom byte tri generácie. Zdá sa, že si ženy v tejto rodine vystačia samé, určite to nie je vždy jednoduché, no Lucia má ešte celý život pred sebou, možno jej sa podarí to, čo babka a mama nedokázali. , Príbeh Dany Janečkovej by sa na prvý pohľad možno zdal ako príbehom celkom úspešnej športovkyne, pokiaľ by sme sa o nej nedozvedeli aj niečo viac ako len to, že rada behá. Dana nikdy nepoznala svojho otca. Odišiel od nich ešte keď bola úplne malá a kontaktovala ho iba raz, keď mu poslala maturitné oznámenie. Naspäť však neprišla žiadna reakcia a Dana definitívne ukončila svoje vnútorné čakanie na otca a už nemala ani neskôr potrebu otca vyhľadať. Na vtedajšiu dobu ako boli sedemdesiate a osemdesiate roky, žiť iba s mamou nebolo bežné a aby ostala žena s dieťaťom sama nebolo tiež častým javom. Zdá sa, že absenciu otca dnes Dana veľmi nevníma a ani mu to nemá za zlé. Samozrejme, že jej chýbal. Avšak odmala športovala, kde vlastne tak trochu hľadala aj ten chýbajúci mužský vzor. Tým vzorom sa stali počas jej športovej kariéry tréneri, ktorí možno trocha suplovali funkciu otca už len tým, že Dane poradili ak mala problém a sama za nimi prišla s otázkami. Paradoxom je, že Danu v podstate postihol rovnaký osud ako jej mamu. Manželstvo jej nevyšlo a ostala s dcérou Luciou tiež sama. Presťahovali sa k mame a tak žijú spoločne v jednom byte tri generácie. Zdá sa, že si ženy v tejto rodine vystačia samé, určite to nie je vždy jednoduché, no Lucia má ešte celý život pred sebou, možno jej sa podarí to, čo babka a mama nedokázali.