Keď nemohli mať vlastné deti, starajú sa o cudzie. Manželia Matej a Katarína Gálikovci sú spolu desať rokov. Plánovali si rodinu, Katkin zdravotný stav to však nedovolil. Tesne pred svadbou skolabovala, prekonala náhlu srdcovú smrť a odvtedy má voperovaný kardiodefibrilátor. Hoci na pohľad pôsobí zdravo, tehotenstvo a pôrod by boli rizikom. Maťo a Katka dnes ani nevedia, kto prišiel prvý s myšlienkou, aby si dieťa adoptovali. Rovno si dali na úrade žiadosť a absolvovali povinnú prípravu. „Na príprave nás učili, že to, ktoré dieťa k nám patrí, vycítime už z fotografií. Musí to medzi vami zavibrovať. Neskôr, pri stretnutí, vám to dieťa dokonca musí voňať,“ vraví Katka. Je to zvláštna alchýmia, ktorej som nechcel veriť, ale funguje to,“ dopĺňa Maťo. Ich šesťročná Alenka už odmalička vie, že je adoptovaná Cigánka, berie to ako normálnu vec, hoci tomu nerozumie z pohľadu dospelého človeka. Aj keď od narodenia vyrastala v profesionálnej rodine, svoje gény nezaprie, je temperamentná, hlučná a má veľmi rada ľudí. Aj preto začali uvažovať o druhom dieťati, uvedomovali si, že malá potrebuje súrodenca. Opäť okamžite po vzhliadnutí fotografie alchýmia zafungovala a bolo všetko jasné. Do ich rodiny pribudla sedemnásťmesačná Adelka, tiež rómskeho pôvodu. „Urobili sme to predsa kvôli sebe, teda egoisticky. Chceli sme mať deti, a keď to nešlo inak, vzali sme si tie, čo iní odmietli. Nebrali sme to tak, že ideme dvom dievčatám zachrániť život," svorne tvrdia Gálikovci.