O rodine, ktorá sa po strate dcéry rozhodla pomáhať iným. Žanet a Ondrej tvoria na prvý pohľad bezstarostný pár. Vôbec by ste nepovedali, že sa pred rokom museli vyrovnať s najhoršou životnou tragédiou, aká môže milujúcich rodičov postihnúť, so stratou dcérky, ktorá zomrela na rakovinu. Dominika bola šikovné, zdravé a životaschopné dieťa. Bola maximálne temperamentná, preto od malička tancovala s mažoretkami, venovala sa francúzštine a chcela sa stať doktorkou. Na Majstrovstvách Európy v Brne, na ktoré vo svojich štrnástich rokoch cestovala spoločne s ostatnými dievčatami, ju však náhle prekvapila silná bolesť ramena, na ktorú nezaberali nijaké lieky. Práve naopak, potom ako po návrate domov odpadla, skončila na pohotovosti a po sérii vyšetrení sa zistilo, že na hrudníku má nádor, ktorý treba okamžite operovať. Ďalšie vyšetrenia preukázali, že nádor je zhubný a Dominika musí podstúpiť náročnú chemoterapiu. V tom období sa musela mama Žanet vzdať práce hostesky, aby mohla byť spolu s dcérou v nemocnici a pomáhala jej zvládnuť náročnú liečbu. Nechcela za ňou dochádzať, presťahovala sa do Bratislavy na ubytovňu. Chod domácnosti a financie musel tým pádom prevziať manžel, ktorý sa zároveň staral aj o dvanásťročného Adama, ktorý naďalej chodil do školy a správu o Dominikinom ochorení niesol veľmi ťažko. Už vtedy si manželia uvedomili, čo všetko obnáša to, keď do života rodiny zasiahne nevyliečiteľná choroba dieťaťa. Stretávali sa s podobnými osudmi v nemocnici a niekde tu sa zrodila myšlienka, že po Dominikinom vyliečení chcú rodinám, ktoré sa boria s podobným problémom, pomáhať. Dominika žiaľ však po roku boj so svojou chorobou prehrala. V posledných chvíľach ju chceli mať rodičia doma, aby nezomierala v nemocnici. Pre nedostatok personálu v hospici im to však lekári neumožnili. A vtedy si Žanet povedala, že raz založí hospic, aby rodiny nemuseli podstupovať to, čo ona s manželom a synom. Krátko po smrti svojej dcéry zaregistrovala neziskovú organizáciu Pod krídlami Dominiky, začala sa intenzívnejšie stretávať s rodinami s onkologickými pacientmi, voziť deti na vyšetrenia či do nemocnice v prípade, že rodičia si to nemohli finančne dovoliť. V budúcnosti chce s manželom organizovať pobyty pre rodiny s onkologickými pacientmi, pretože z vlastných skúseností vie, ako takýto pobyt psychicky pomohol synovi Adamovi po smrti jeho sestry Dominiky. Spomínaný hospic by mal začať pôsobiť v priebehu tohto roka ako spomienka na dcérku, ktorú stratili, no takto s nimi bude stále.