Príbeh tejto rodiny je zapísaný do Denníka, ktorý pani Andrea písala 18 rokov, odkedy sa jej narodila dcéra Sofia. Zapisovala do neho svoje pocity, svoje sny, svoje túžby, všetko to, čo spolu s dcérkou prežívali, rozpad rodiny, ale aj príchod nového muža do ich života. V denníku je zapísané všetko tak, ako to vtedy prežívali, aby si raz spoločne zaspomínali, aké to bolo a čo museli prekonať, aby dnes boli spokojné a stali sa slobodnými bytosťami. Andrea totiž po mnohých rokoch opustila učiteľskú kariéru a rozhodla sa začať nanovo. Verí, že ak chce človek niečo zmeniť, musí v prvom rade začať od seba. Mala pocit, že súčasné školstvo nedokáže napĺňať jej ciele a predstavy. Študentov mala síce neskutočne rada, ale systém ju tak ubíjal, že musela pokračovať inou cestou. Jej rozhodnutie, čo ďalej so životom vyústilo do ukončenia učiteľskej profesie a založila si vlastný arteterapeutický ateliér, kde rieši životy iných a snaží sa im pomôcť, aby sa našli a uzdravili. Aj to je jeden z odkazov pre jej dcéru, že sloboda a šťastie sú najdôležitejšie, čo môže človek v živote dostať, no vždy sa musí o to aj sám pričiniť.