Gabriela Futová patrí momentálne medzi naše najúspešnejšia spisovateľky, ktoré píšu pre detského a dospievajúceho čitateľa. Prvá kniha jej vyšla v roku 2000 a dodnes jej vydali trinásť autorských kníh. A o čom píše? Najviac o mamách. Možno preto, že vyrastala s mamou sama. Keď mala dva roky, zomrel jej otec, teda ako dieťa muža v dome nikdy nezažila a nevie ani, čo je to otcovská výchova. Mužský vzor bol pre ňu dedinský dedo, ktorý bol síce prísny, ale zase bola s ním aj veľká zábava. Prišla aj o mamu za tragických okolností v 13-tich rokoch a potom ju adoptoval otcov brat. Tak Gabriela dostala od života za túto stratu dve nevlastné sestry, ktoré sú pre ňu dodnes najlepšími priateľkami. Zvláštne pre ňu bolo, že až keď sa stala sama mamou, zistila, čo to znamená byť matkou a aký zložitý je život dieťaťa. Možno preto jej deti zo všetkých rozprávkových bytostí pripadajú najzaujímavejšie. Vlastne si uľahčuje prácu, ako sama hovorí, pretože keď píše o nich, nemusí si ani veľmi vymýšľať, stačí pozorovať a počúvať. Ale aké je to opačne? Žiť s mamou, žiť so ženou, ktorá zase píše knihu? Aj o tom hovorí dokument Miriam Petráňovej z cyklu Família. , Gabriela Futová patrí momentálne medzi naše najúspešnejšia spisovateľky, ktoré píšu pre detského a dospievajúceho čitateľa. Prvá kniha jej vyšla v roku 2000 a dodnes jej vydali trinásť autorských kníh. A o čom píše? Najviac o mamách. Možno preto, že vyrastala s mamou sama. Keď mala dva roky, zomrel jej otec, teda ako dieťa muža v dome nikdy nezažila a nevie ani, čo je to otcovská výchova. Mužský vzor bol pre ňu dedinský dedo, ktorý bol síce prísny, ale zase bola s ním aj veľká zábava. Prišla aj o mamu za tragických okolností v 13-tich rokoch a potom ju adoptoval otcov brat. Tak Gabriela dostala od života za túto stratu dve nevlastné sestry, ktoré sú pre ňu dodnes najlepšími priateľkami. Zvláštne pre ňu bolo, že až keď sa stala sama mamou, zistila, čo to znamená byť matkou a aký zložitý je život dieťaťa. Možno preto jej deti zo všetkých rozprávkových bytostí pripadajú najzaujímavejšie. Vlastne si uľahčuje prácu, ako sama hovorí, pretože keď píše o nich, nemusí si ani veľmi vymýšľať, stačí pozorovať a počúvať. Ale aké je to opačne? Žiť s mamou, žiť so ženou, ktorá zase píše knihu? Aj o tom hovorí dokument Miriam Petráňovej z cyklu Família.