Oksana Lukomska a Mykola Byloshitsky sa narodili na Ukrajine. Obaja vyštudovali polygrafickú školu v Kyjeve, kde sa aj zoznámili. Ich tvorba sa navzájom prepájala s ich vzťahom. Aj napriek tomu, že každý z nich má iný výtvarný prejav, vždy sa o práci vedeli spolu porozprávať. Ako mladí robili rôzne výstavy v Kyjeve a snažili sa realizovať v rôznych oblastiach výtvarného umenia. Situácia na Ukrajine sa ale rapídne zhoršovala. V čase krízy nemali manželia umelecké uplatnenie, bola chudoba, dostávali iba kupóny na potraviny. Keď mala ich dcéra Lesana 8 rokov, došlo navyše k výbuchu jadrovej elektrárne v Černobyle. Výbuch sa ich veľmi citovo dotkol, pretože s ľuďmi z elektrárne mali úzke vzťahy. Aj to bol jeden z rozhodujúcich dôvodov, aby z Ukrajiny odišli a uchránili svoju dcéru. Uplatnenie napokon našli v Trnave. Dostali možnosť reštaurovať pamätihodnosti mesta. Začiatky ale neboli jednoduché, no rodina držala spolu v dobrom aj v zlom. Oksana hovorí, že asi majú v živote veľké šťastie, lebo aj keď bolo veľmi zle, vždy sa našli dobrí ľudia, ktorí im pomohli. Každý z nich doteraz tvorí po svojom, no navzájom sa podporujú aj kritizujú. Dcéra Lesana stihla vyštudovať knihovnícku školu a pôsobí v úspešnej firme v Prahe. Manželia aj napriek neľahkému životu prekypujú srdečnosťou, energiou a neustálou potrebou tvoriť. Podstatná je pre nich vzájomná láska. Ich priestor, kde žijú, je vlastne útulný ateliér, v ktorom dokážu dlhé hodiny sedieť a spomínať na ich životnú cestu, kedy úsmevné spomienky prevládajú nad smutnými. Dvaja ľudia nesmierne zohratí a spokojní s tým málom čo majú, lebo vedia, že vlastne toho majú veľa.