Manželia Pavol a Marína sa spoznali ešte ako deti v prešovskom folklórnom súbore. Marína sa venovala tancu a Pavol hre na husliach. Ich cesty sa neskôr rozdelili, Pavol odišiel študovať na Island proteínovú biochémiu a Marína študovala slovenský jazyk. Náhodné stretnutie po rokoch v Prahe naštartovalo ich vzťah. Po troch mesiacoch sa zasnúbili a Marína odišla po dokončení štúdia za Paľom na Island, kde spoločne strávili ďalších päť rokov. Ich ďalšia cesta viedla do USA, kde Paľo pôsobil na Rockefellerovej univerzite v New Yorku a v prestížnom americkom Národnom onkologickom inštitúte. V Amerike sa im narodili ich traja synovia Ivan, Nikolaj a Alex. Paľo sa venoval výskumu rakoviny a pracoval bežne 12 hodín denne. Napriek tomu sa snažil venovať rodine najviac ako dokázal, pretože život v cudzine ich zomkol a manželia sa stali vzájomne aj najlepšími priateľmi. Toto pracovné nasadenie si vyžiadalo svoju daň v čase, keď čakali svojho tretieho syna. Paľa postihlo akútne neurologické ochorenie mozgu a miechy, tzv. Adem, ktoré spôsobilo jeho krátkodobé ochrnutie. Iba tridsať percent ľudí prežije toto ochorenie bez trvalých následkov a toho, aby sa choroba vrátila späť. Paľovi síce odvtedy zostali na mieche dve diery, ale na nohy sa postavil už za 4 mesiace. Ako vraví, dnes je za tieto komplikácie vďačný, pretože ho to prinútilo spomaliť a taktiež to zmenilo jeho rozhodnutie, že sa už nechce vrátiť na Slovensko. Uvedomil si, že nastal čas, aby sa mohla aj jeho manželka naplno realizovať v tom, čo vyštudovala. Zároveň v tom čase najstarší syn Ivan dosiahol vek 6 rokov a mal nastúpiť do školy. A tak si povedali, že je ten vhodný čas, aby sa po 20 rokoch Paľo vrátil na Slovensko, aby mohli deti vychovávať v ich rodnej kultúre. Rozhodli sa teda zanechať perfektne rozbehnutú vedeckú kariéru, dom, všetky svoje osobné veci a znova začať úplne odznova v rodnej vlasti, ktorú ich deti predtým nikdy nenavštívili. Po takmer troch rokoch na Slovensku Paľo založil vlastný vedecký inštitút, Marína vyučuje a deti sú šťastné a veselšie než kedykoľvek predtým. Príbeh rodiny Čekanovcov je jeden z mála príbehov prinavráteného slovenského mozgu, ktorý sa rozhodol, že ak má jeho výskum pomáhať ľuďom, tak treba pomáhať svojim a zároveň im priniesol aj osobné šťastie.