Rodina Grebečiových je na prvý pohľad bežná rodina, dve dcéry, byt v paneláku na sídlisku. Muž v práci, žena v práci, školopovinné deti. Všetko ako má byť. Keď idú po ulici, ani si na prvý pohľad nevšimnete, že by niečo bolo iné. Niekto bol iný. A to je dobre. Aj vďaka úsiliu pani Evy, môže ich staršia dcéra Ela navštevovať obyčajnú základnú školu, mať kamošky a žiť vlastne normálny život. Keď sa v roku 2005 narodila Ela, tak o deťoch s Downovým syndrómom síce počuli, ale nič bližšie o nich nevedeli. No boli postavení pred krutú realitu a tak ju museli riešiť, iné im neostávalo. O dva roky neskôr sa im narodila druhá dcéra, ktorá je zdravá. Nevychovávajú však Valériu s tým, že ona sa bude musieť postarať, keď oni tu už nebudú. Chceli by, aby si žila svoj život podľa vlastných predstáv. Kým tu budú oni, musia naučiť Elu žiť tak, aby sa raz dokázala postarať sama o seba. To je ich cieľ.