O mladej rodine, ktorá pokračuje vo včelárskej tradícii. David Turčáni a Soňa Keresztésová sa našli náhodou a pre spoločný život ich nadchli rovnaké sny o tom, ako by raz chceli žiť. Spája ich poctivá práca, slušnosť a podpora druhých ľudí. Zoznámili sa v roku 2012, keď Soňa písala o projekte Zelený mlyn v Oždanoch, kde David pracoval ako dobrovoľník. Rovnaké hodnoty boli prvé, ktoré ich dali dohromady ako pár, túžili po živote na vidieku, niekde na samote, chceli byť sebestační, no nie izolovaní, chceli pracovať s okolím a mať možnosť realizovať svoje nápady ako zlepšovať život sebe i druhým. Spoločne sa našli aj vo vegetariánstve a možnostiach ako ekologicky žiť. Keď prišla reč na minulosť, kto odkiaľ pochádza a David len tak mimochodom spomenul rodinné včelárenie už po tri generácie, ale aj akúsi skepsu k tejto práci, tu mu práve Soňa otvorila oči. Včely sa tak stali ich spoločným naplnením, prinavrátením sa ku koreňom. Usadili sa v Davidovom rodnom kraji, v Liešnici a tu našli miesto pre spoločný život. Dodnes sa venujú včelárčeniu, no najmä osvete, výchove a vzdelávaniu v tejto oblasti. Pri práci na dome, ktorý si už niekoľko rokov svojpomocne prerábajú, náhodou natrafili na základy prvej lesníckej školy z roku 1932 a posledný majiteľ domu bol tiež náhodou včelárom. To im len potvrdilo fakt, že sa vybrali tou správnou cestou. Minulosť a prítomnosť, staré a nové, vzdelávanie i včelárčenie, sa tu krásne prepájajú. A keď do ich domu konečne prišla aj nová bytosť, ich dcérka Terezka, staré múry akoby ožili a zaplnili sa teplom, pochopením a láskou.