Pán Juraj, otec, starý otec, je nezmar, aj na dôchodku má energie na rozdávanie. Juraj Beňačka je medzi silovými trojbojármi pojmom. Sám bol voľakedy nádejným zápasníkom, no okolnosti (otec politický väzeň z päťdesiatych aj sedemdesiatych rokov) mu nedovolili rozvinúť talent naplno. Lásku k športu pretavil do výchovy dcéry (hádzanárka), no najmä do výchovy vnuka, ktorému sa veľmi aktívne, ale aj všestranne venuje. Práve v ňom vidí možnosť predsa len dosiahnuť úspechy aj v milovanom zápasení. Problémom je, že dcéra Alexandra vidí veci trochu inak a oporu nachádza aj vo svojej matke. Pretože práve ony dve tvrdia, že šport, to je drina, zdravotné riziká a nevďak. Dedo a vnuk sa teda snažia vyhovieť aj mame aj babke aj svojim prirodzeným ambíciám a tak hľadajú tú správnu cestu a hlavne – nevzdávajú sa. Babka a mama sa tvária, že to nevidia, no občas predsa len urobia hrmot okolo holubárskych a fyzkultúrnych aktivít deda a vnuka s odvolaním sa na to, že je predsa len potrebné venovať viac času učeniu a všestrannému kultivovaniu Benjamínovej mladej osobnosti. Príbeh je tak plastickou výpoveďou o ceste k spokojnému životu cez paradoxy, peripetie a protirečenia reálneho života. Zároveň je oslavou nezlomnej vôle, autentickej vynaliezavosti, aktívneho prístupu k životu a rodinnej súdržnosti.