O rodine z Oravy, ktorá začala nový život v Rakúsku. Príbeh rodiny Diškancovej je tak trochu ojedinelý a z istého pohľadu aj trochu odvážny. Tatiana a Pavol, rodičia troch malých detí, mali v čase, keď sa rozhodovali odísť z Námestova a začať nový život v Rakúsku, pomerne dobrú a istú prácu. Pavo, kedysi osobný vodič riaditeľky úradu práce, sa po redukovaní stavu pracovníkov stal vodičom sanitky. Mal svoju prácu veľmi rád, hoci finančne bola slabo ohodnotená. Jeho manželka Tatiana, pracovala rok v Anglicku ako au-pair, čo jej pomohlo spoznať oveľa slobodnejší život a dobre sa naučiť angličtinu. Po návrate na Slovensko pracovala pre jednu belgickú firmu ako manažérka hotela v Námestove, neskôr, po narodení syna Matúša, ako recepčná. V tejto pozícii sa cítila dobre a bola pre ňu aj finančne výhodná. Nad zmenou života začali manželia uvažovať keď do rodiny pribudli dve dievčatká, dvojičky, Terezka a Ester. Rodinný rozpočet sa im navýšil a keďže si rodina chcela zachovať istý životný štandard a zabezpečiť aj lepšiu budúcnosť pre svoje deti, rozhodli sa predať trojizbový byt a začať nový život. Usadili sa v mestečku Bruck an der Leitha v Rakúsku, vzdialenom 350 km od Námestova, kde žije aj široká rodina oboch manželov. Prežili tu s nimi 35 rokov, a tak nebolo ľahké jedného dňa si zbaliť kufre a odísť do iného sveta. Rodičia nechápali ich konanie, mysleli si, že majú všetko a nič im nemôže chýbať, no oni išli za svojím snom, za tým, po čom vždy túžili. Ako žijú rodinný život v nových podmienkach, čo získali, ale tiež o čo prišli – to si začínajú uvedomovať až s časovým odstupom jeden a pol roka. Predstavy a rozhodnutia sú jedna vec, ale realita, s ktorou sú denne konfrontovaní nie je pre nich vôbec jednoduchá. V mnohých situáciách bežného života sa cítia byť osamotení, neraz až bezradní, no dúfajú, že časom sa to zmení a ich deťom to prinesie lepšiu budúcnosť.