Tento rok si 26. apríla celý svet pripomína 36. výročie černobyľskej tragédie, ktorá poznačila životy miliónov ľudí na Ukrajine. Rádioaktívne žiarenie sa trvalo podpísalo aj na rodine Sergeja Rezničenka, ktorá v tom čase žila v meste Charkov. Sergej bol 4 mesiace po výbuchu povolaný na vojenské manévre bez toho, aby vedel kam ide. Pretože bol šoférom z povolania, pridelili mu terénne auto, ktorým v okruhu 30 km križoval zamorenú zónu bez akejkoľvek ochrany či lekárskej kontroly. Zdravotné ťažkosti sa u neho začali prejavovať neskôr po splnení vojenskej služby. Boli to poruchy vnímania, nedokázal sa sústrediť, z ničoho nič býval agresívny. Postihnuté kosti a kĺby mu spôsobovali bolesť, trpel krvácaním, nesmiernou únavou - typickým syndrómom choroby z ožiarenia. Takisto postihnutí zostali aj jeho dvaja mladší synovia, ktorí sa narodili 2 roky po havárii reaktora. Lekárka rodine poradila odsťahovať sa na Slovensko. Tu si kúpili starší dom a usadili sa na východnom Slovensku.