Família

Vhodné pre všetkých Skryté titulky Európska tvorba
Aj s jednou rukou a bez nôh sa dá žiť.
Trináste číslo Famílie pripadlo téme, v ktorej sa naozaj veľa hovorí o šťastí. Napriek tomu, že udalosť, ktorá postihla rodinu Hrdých z Ostratíc pred 20 rokmi, bola pre všetkých veľkou tragédiou. V čase nehody mal Matúš necelé dva roky a preto si ju ani nepamätá. Dramatické udalosti pozná len z rozprávania rodičov. Vybehol na koľajnice, po ktorých práve prechádzal vlak. Rušňovodič ho zbadal neskoro, pretože bol malý a hoci brzdil, kolesá mu odrezali obidve nohy a jednu ruku. Rodičov pripravili lekári na to, že syn možno neprežije dlhšie ako tri dni. Zázrak je, že prežil. Nehoda v ňom, našťastie, nezanechala traumu z vlakov. Jeho mama Mária sa dlho nedokázala zbaviť spomienok na toto nešťastie. Vracala sa k nemu vo dne v noci, budili ju nočné mory, v ktorých počula nekonečné zvonenie a škrípanie bŕzd vlaku. Hoci sa to celé odohralo počas štyroch minút, následky takejto nehody rodina prežíva po celý život. Dnes, s odstupom času, spomínajú na bolestné chvíle. No pravdou je aj to, že čas lieči a závisí len na ľuďoch ako sa s nešťastím dokážu vyrovnať, ako ho vedia prijať a žiť život s vďakou, že syna nestratili. Ten sa dokázal so svojím handicapom obdivuhodne vyrovnať a zaradiť sa medzi svojich rovesníkov. Sú preto veľkými učiteľmi života aj pre ostatných ľudí. , Trináste číslo Famílie pripadlo téme, v ktorej sa naozaj veľa hovorí o šťastí. Napriek tomu, že udalosť, ktorá postihla rodinu Hrdých z Ostratíc pred 20 rokmi, bola pre všetkých veľkou tragédiou. V čase nehody mal Matúš necelé dva roky a preto si ju ani nepamätá. Dramatické udalosti pozná len z rozprávania rodičov. Vybehol na koľajnice, po ktorých práve prechádzal vlak. Rušňovodič ho zbadal neskoro, pretože bol malý a hoci brzdil, kolesá mu odrezali obidve nohy a jednu ruku. Rodičov pripravili lekári na to, že syn možno neprežije dlhšie ako tri dni. Zázrak je, že prežil. Nehoda v ňom, našťastie, nezanechala traumu z vlakov. Jeho mama Mária sa dlho nedokázala zbaviť spomienok na toto nešťastie. Vracala sa k nemu vo dne v noci, budili ju nočné mory, v ktorých počula nekonečné zvonenie a škrípanie bŕzd vlaku. Hoci sa to celé odohralo počas štyroch minút, následky takejto nehody rodina prežíva po celý život. Dnes, s odstupom času, spomínajú na bolestné chvíle. No pravdou je aj to, že čas lieči a závisí len na ľuďoch ako sa s nešťastím dokážu vyrovnať, ako ho vedia prijať a žiť život s vďakou, že syna nestratili. Ten sa dokázal so svojím handicapom obdivuhodne vyrovnať a zaradiť sa medzi svojich rovesníkov. Sú preto veľkými učiteľmi života aj pre ostatných ľudí.