Manželia Katarína a Branislav Blattnerovci privítali svojho prvého potomka, syna Branka, už ako dvadsiatnici. Veľmi si priali mať ešte dcérku a keď sa im narodila Tatiana, mysleli si, že už nemôžu byť šťastnejší. Po dvoch mesiacoch si však všimli, že Tánička nereagovala na zrakové vnemy a vyhľadali odborníkov. Výsledkom bola diagnóza, pri ktorej degeneruje sietnica a hrozí úplná strata zraku. Katarína sa nevedela vyrovnať s tým, že jej dcérke nedali žiadnu nádej, a preto sa snažila nájsť spôsoby ako ochorenie aspoň spomaliť. Chodila s ňou na rôzne rehabilitácie či masáže akupunktúrnych bodov, aby jej zachránili aspoň svetlocit. Keď mala Tatiana 10 rokov, dostali podnet, aby ju poslali do školy pre nevidiacich v Levoči, aby sa naučila samostatnosti. Avšak milujúca rodina sa nedokázala rozdeliť a tak sa rozhodli, že Táni nájdu niečo, kde by sa mohla realizovať. Zvíťazilo paraplávanie a celej rodine sa radikálne zmenila dynamika života. Tréningy ráno pred školou, ďalšie poobede. Katarína a Branislav sa nielen museli striedať kto s ňou kedy pôjde, ale museli zvládnuť aj pozíciu tapérov, ktorú robia dodnes pri každom tréningu, či pretekoch. Tánina vytrvalosť, tak ako aj celej rodiny, prináša však svoje ovocie v podobe medzinárodných ocenení, ktoré žne po celom svete.