To ako prichádzame na tento svet možno predurčuje aj náš ďalší život. Kedysi bolo bežné, že ženy rodili deti doma bez lekárskeho dohľadu. Dnes sa takýto prístup častokrát považuje za hazard so životom, či za akúsi riskantnú alternatívu. Po negatívnych skúsenostiach s prvým pôrodom v nemocnici sa aj napriek tomu niektoré ženy rozhodnú radšej rodiť doma. Tak nejako to bolo aj v prípade pani Lucie, bývalej profesionálnej tanečníčky. Svoju druhorodenú dcéru priviedla na svet rovno do rúk svojho manžela. Peter bol tým človekom, ktorý prestrihol pupočník. Pôrod doma bol plánovaný, s dvoma babicami a manželom. Na tento pôrod sa Lucia pripravovala nielen celé druhé tehotenstvo, ale celých 10 rokov od prvého pôrodu, ktorý bol pre ňu obrovským stresom a traumou. Možno aj to bolo úplným začiatkom Jurkovej inakosti. Nikto nevie, čo presne bolo príčinou, no faktom je, že chlapec trpí poruchami autistického spektra. Manželia Pidovci zo začiatku o autizme nevedeli nič, diagnóza ich syna s nimi oboma poriadna zatriasla. Až tak, že Lucia od manžela odišla na dlhých desať mesiacov. Dokonca sa chcela rozviesť. Ale to by bolo príliš jednoduché. Radšej zabojovala, lebo vždy chcela, aby jej syn mal nielen mamu, ale aj otca. Rozhodla sa preto dať tomu ešte šancu a venovať ich vzťahu veľmi veľa času, trpezlivosti aj tolerancie. Autizmus sa pre ňu stal terapiou, ktorou sa rozhodla liečiť celú ich rodinu. Bolo to vedomé rozhodnutie, pretože len bezpodmienečná láska a prijatie sú skutočne liečivé. Toto poznanie robí dnes Pidovcov silnou, šťastnou rodinou, ktorá si užíva každý jeden deň so všetkým, čo prináša.