Ľubka s Ivanom sa zoznámili v jednej mládežníckej partii. Po pol roku zistila, že s Ivanom čakajú dieťa. A tak nasledovala rýchla svadba a spoločné bývanie. Dvojica bola veľmi mladá a po narodení dcérky to bolo pre všetkých náročné. Postupne sa však situácia upokojila a rodinka si žila klasickým životom. Dokonca už začali plánovať aj druhé bábätko. No nebolo im dopriate a dieťatko potratili. O to viac sa usilovali, aby Naďa dostala súrodenca. Podarilo sa a po 5 rokoch čakali prírastok. Chlapček sa vyvíjal normálne, ale v poslednom mesiaci tehotenstva začali manželia dostávať správy, že niečo nie je v poriadku. Ivanko sa na svet nepýtal a tak museli lekári pristúpiť ku sekcii. Nedýchal, bol sivý a nejavil žiadne známky života. Dieťa hneď previezli do Fakultnej nemocnice v Martine. Nevedeli čo mu je a malý upadol do kómy a telíčko sa mu plnilo vodou. Napokon lekári zistili diagnózu, neonatálna hemochromatóza. Raritné ochorenie, kedy sa v tele človeka nadmieru usádza železo. Ivankovi zlyhávala pečeň aj obličky. Rodičov už pripravovali na najhoršie. Ľubka aj Ivan chodili za ním každý deň. Neustále počúvali iba zlé správy. Sami nevedia ako to zvládli, ale verili, že ich syn sa preberie. Po mesiaci Ivanko otvoril oči. Organizmus zabojoval a stav chlapčeka sa začal zlepšovať. Po ďalších týždňoch si vytúžené dieťa doniesli domov. Aj napriek prognózam, že ich syn ostane ležiaci, neschopný ničoho, sa nevzdávali. Ako dvojročný dokázal samostatne stáť a ako 6- ročný sa naučil chodiť. Napriek svojmu handicapu navštevuje základnú školu pre zdravé deti. Jeho vývoj nie je síce dokonalý, ale teší sa zo života a jeho rodičia tiež.