O rodine postihnutej Černobyľskou tragédiou. 26.apríla si celý svet pripomína 29.výročie černobyľskej tragédie, ktorá poznačila životy miliónov ľudí na Ukrajine. Rádioaktívne žiarenie sa trvalo podpísalo aj na rodine Sergeja Rezničenka, ktorá v tom čase žila v meste Charkov. Sergej bol 4 mesiace po výbuchu povolaný na vojenské manévre bez toho, aby vedel kam ide. Pretože bol šoférom z povolania, pridelili mu terénne auto, ktorým v okruhu 30 km križoval zamorenú zónu bez akejkoľvek ochrany či lekárskej kontroly. Po splnení vojenskej služby sa vrátil do zamestnania. Zdravotné ťažkosti sa u neho začali prejavovať neskôr. Boli to poruchy vnímania, nedokázal sa sústrediť, z ničoho nič býval agresívny. Postihnuté kosti a kĺby mu spôsobovali bolesť, trpel krvácaním, nesmiernou únavou – typickým syndrómom choroby z ožiarenia. Takisto postihnutí zostali aj jeho dvaja mladší synovia, ktorí sa narodili 2 roky po havárii reaktora. Lekárka rodine poradila odsťahovať sa na Slovensko, odkiaľ pochádzal manželkin otec, nakoľko je tu lepšie ovzdušie, kvalitná strava i lekárska starostlivosť. Kúpili si teda starší dom a usadili sa na východnom Slovensku. Dnes sú už ich synovia dospelí ľudia. Dvaja starší sa chorobe vyhli, no otec aj dvaja mladší chlapci, majú zdravotné komplikácie stále a následky si ponesú po celý život. S rodičmi sú v blízkom vzťahu, pomáhajú si vzájomne, vedomí si toho, že bez úžasnej starostlivosti a dôslednej výchovy najmä ich mamy, pani Zlatici, by dnes neboli schopní viesť samostatný život.