O mladých manželoch, ktorí vytvorili rodinu prijatím rómskych detí. Život dvoch mladých ľudí – Martinky a Petra sa mohol uberať celkom iným smerom, nebyť Lásky, ktorá ich oslovila. Peter v čase dospelosti začal uvažovať nad kňazskou cestou. Na ženbu vôbec nepomýšľal, až pokým jedného dňa, celkom náhodou, neuvidel pred kostolom Martinu. Vtedy si povedal sám pre seba, že keby sa predsa len oženil, tak jedine ju si vie predstaviť ako svoju manželku. Martinka prechádzala v čase dospelosti tiež hľadaním si cesty. V treťom ročníku vysokej školy prerušila štúdium a išla žiť k rehoľným sestrám – Misionárkam lásky, aby sa utvrdila, či táto cesta by bola pre ňu celoživotnou. Presvedčila sa, že silnejšia než povolanie k rehoľnému životu je u nej túžba byť matkou. Obaja mladí ľudia sa potom vídali na táboroch pre deti, kde robili animátorov a tak bol aj čas bližšie sa spoznávať, až ich vzťah dozrel na manželstvo. Keď vlastné deti neprichádzali, rozhodli sa prijať do rodiny cudzie deti a vytvorili domov opusteným rómskym deťom a tak dnes môžu traja súrodenci vyrastať spoločne, aby sa raz nemuseli hľadať po svete...“