Relácia CESTA o tom, aké je dôležité nájsť vlastný zdroj pomoci a podpory pri starostlivosti o dieťa so špeciálnymi potrebami. Všetci vieme, aké náročné je pre rodičov aj terapeutov pracovať na rozvoji takýchto detí. Nesamostatne fungujúce, nekomunikujúce deti nás potrebujú oveľa viac ako tie, čo vnímajú svet samostatne. Dospelý človek, či rodič alebo terapeut je pod obrovským tlakom rozvíjať dieťa, ktoré je odkázané na pomoc, limitované svojim postihom, diagnózou. Často potrebuje sám veľa podpory – morálnej, ľudskej, konkrétne materiálnej, priestorovej, zo strany pedagógov aj zdravotníkov, aby zvládol aj svoju vlastnú psychiku a neuviazol v beznádeji a skepse. „Pozitívne myslieť“ nestačí, výdaj energie takéhoto človeka je enormný a pritom výsledky sa dostavujú pomaly, spoločnosť okolo navyše nie často kooperuje, nevychádza v ústrety. Človeku v takejto pozícii bez podpory často dochádzajú sily a hrozí mu vyhoretie. Poznáme súvis medzi psychikou rodiča či ľudí v pomáhacích profesiách a ich zverencami: nepohoda a niekedy rezignácia dospelého sa v momente prejavuje aj na dieťati, ktorému často ide o čas, pretože psychomotorický aj mentálny rozvoj sa nedá zastaviť a stagnácia sa ťažko znovu dostáva do pohybu. V relácií predstavíme tri príklady ľudí, ktorým sa ich mechanizmus osvedčil ako fungujúci. , Relácia CESTA o tom, aké je dôležité nájsť vlastný zdroj pomoci a podpory pri starostlivosti o dieťa so špeciálnymi potrebami. Všetci vieme, aké náročné je pre rodičov aj terapeutov pracovať na rozvoji takýchto detí. Nesamostatne fungujúce, nekomunikujúce deti nás potrebujú oveľa viac ako tie, čo vnímajú svet samostatne. Dospelý človek, či rodič alebo terapeut je pod obrovským tlakom rozvíjať dieťa, ktoré je odkázané na pomoc, limitované svojim postihom, diagnózou. Často potrebuje sám veľa podpory – morálnej, ľudskej, konkrétne materiálnej, priestorovej, zo strany pedagógov aj zdravotníkov, aby zvládol aj svoju vlastnú psychiku a neuviazol v beznádeji a skepse. „Pozitívne myslieť“ nestačí, výdaj energie takéhoto človeka je enormný a pritom výsledky sa dostavujú pomaly, spoločnosť okolo navyše nie často kooperuje, nevychádza v ústrety. Človeku v takejto pozícii bez podpory často dochádzajú sily a hrozí mu vyhoretie. Poznáme súvis medzi psychikou rodiča či ľudí v pomáhacích profesiách a ich zverencami: nepohoda a niekedy rezignácia dospelého sa v momente prejavuje aj na dieťati, ktorému často ide o čas, pretože psychomotorický aj mentálny rozvoj sa nedá zastaviť a stagnácia sa ťažko znovu dostáva do pohybu. V relácií predstavíme tri príklady ľudí, ktorým sa ich mechanizmus osvedčil ako fungujúci.