Úvod relácie venujeme dvojportrétu – Magdaléne Kočanovej, 93 ročnej vitálnej, atraktívnej a vtipnej dáme, ktorá žije stále sama, ale nie osamelo. Je absolútne sebestačná, chodí nakupovať, denne si varí čerstvé jedlo, ešte stále dbá na módu a nie je tomu tak dávno čo vydala svoje vlastné cd s ľudovými piesňami. Žije v Bratislave, no od jari do jesene pobýva v chránenej oblasti Lúžnych lesov – na Veľkolélskom ostrove, kde má svoj domček, svoju záhradku a kvety, svoj raj na zemi. Jej nevesta – pani Ľubica Kočanová je vysokoškolsky vzdelanou ošetrovateľkou a dlhé roky bojuje za práva pacientov a ich rodín na plnohodnotnú ošetrovateľskú starostlivosť v našich nemocniciach, ale tiež po prepustení pacienta do domáceho prostredia. „Ako sa postarať o bezvládneho človeka doma – SESTRY ĽUĎOM“ taký názov nesie príručka, ktorú vydala Asociácia sestier a pacientov ASAP, ktorú v súčasnosti rozposielajú do nemocníc ako pomôcku pre príbuzných čo prevzali na seba starostlivosť o blízkeho doma. Nasledujúci blok venujeme ochotníckemu divadlu v Opatovej nad Váhom, ktoré v roku 2010 oživilo 90- ročnú tradíciu tejto amatérskej divadelnej scény naštudovaním hry „Drotár zhrdzavených duší“. Venovali ju zakladateľovi divadelného spolku v Opatovej - prof. Štefanovi Hlaváčovi. Zožali ňou veľký úspech po celom Slovensku, získali ocenenie na divadelnom festivale Gorazdov Močenok a odvtedy pravidelne, každý rok, nacvičia nové predstavenie. Tým posledným je tragikomédia od amerického autora Johna Patrica „To ste vy pán Taner?“ Hra s hlbokým morálnym odkazom, ktorý sa dotýka každého z nás. S hercami-ochotníkmi sa porozprávame o divadle, o prežívaní dneška, o dôležitosti šírenia kultúry v okolitých obciach i všade tam, kde ich radi uvítajú. Súčasťou bloku je aj návšteva u najstaršej herečky tohto súboru – Kataríne Čačkovej, ktorú kolegovia považujú za „najakčnejšiu“ spomedzi hercov. Bez práce nevydrží – tká koberce, vyšíva, vyrába štýlové, do kroja odeté bábiky. Život radostný žije vďaka svojim záľubám. Posledný blok venujeme úpravám zarastených plôch pred sídliskovými panelákmi, ktoré zdanlivo nikomu nepatria. Sú to obyčajne ľudia na dôchodku čo sa rozhodli spríjemniť prostredie kde žijú nielen sebe, ale tiež všetkým naokolo.