V úvodnej reportáži sa ešte vrátime k Vianociam. Druhý sviatok vianočný v Zámutove v okrese Vranov nad Topľou sa každý rok nesie v duchu Štefanskej zábavy. Nevedia sa jej dočkať organizátori a aj hostia sú vždy netrpezliví. Veď od tej poslednej povolenej, katarínskej muziky už uplynulo veľa času. Táto veselica je oproti ostatným zaujímavá aj tým, že účastníci sú oblečení v ľudovom kroji. Folklórny súbor Orgonina z Vranova nad Topľou združuje najmä bývalých členov folklórnych skupín a súborov z celého regiónu. Vo svojom repertoári má spevy a tance z oblastí Šariša a Zemplína. Inšpiráciu pre svoje choreografie čerpali aj pod Slánskymi vrchmi v Pavlovciach pri Hanušovciach nad Topľou, kde voľakedy hrávala cigánska muzika v miestnej krčme u richtára. O Terchovej sa hovorí, že je tam najviac muzikantov a spevákov na meter štvorcový. V každom dome nájdeme hudobníka a takmer každá osada mávala vlastnú muziku. V časoch, keď tu bolo viac ako 120 hudobných zoskupení sa muzikanti navzájom navštevovali. Aj v zime, keď bolo snehu vyše kolien prechádzali krajinou, aby si mohli zahrať a zaspievať vo vzdialenejšej osade. Dôkazom toho je aj Ľudová hudba Ďuranovci z Terchovej a jej Záletnícke z Terchovej. Pavol Grimm zo Senice založil kapelu Senická heligónka a povedal si, že pre heligonkárov na Slovensku musí urobiť viac . Je autorom prvej slovenskej učebnice: Škola hry na heligónky a knihy: Heligónka - Dejiny diatonickej harmoniky. Nikde predtým sa nestretol s materiálom o histórii heligónky. Začal preto pátrať po materiáloch a zistil, že jej vývoj začal v Nemecku a v Rakúsku, keď si Cyril Demjan z Viedne dal v roku 1829 patentovať tento hudobný nástroj. Za štyri roky sa mu podarilo zhromaždiť toľko materiálu, že mohol vydať knižku s názvom „Heligónka - dejiny diatonickej harmoniky“. Je v nej zaznamenaný vývoj harmoniky, ktorý sa datuje od 15. storočia, jej predchodcov, ústnej harmoniky a nástrojov zo skla, na ktorých sa hralo s mokrými prstami. Sú v nej spomenutí výrobcovia, najmä z Čiech, no aj pán Duraj z Dolného Kubína a Rudolf Stanček, výrobcovia, ktorí heligónku začali na Slovensku vyrábať koncom osemdesiatych rokov. Okrem hitparády klipov ponúkneme aj prehľad najzaujímavejších folklórných podujatí. , V úvodnej reportáži sa ešte vrátime k Vianociam. Druhý sviatok vianočný v Zámutove v okrese Vranov nad Topľou sa každý rok nesie v duchu Štefanskej zábavy. Nevedia sa jej dočkať organizátori a aj hostia sú vždy netrpezliví. Veď od tej poslednej povolenej, katarínskej muziky už uplynulo veľa času. Táto veselica je oproti ostatným zaujímavá aj tým, že účastníci sú oblečení v ľudovom kroji. Folklórny súbor Orgonina z Vranova nad Topľou združuje najmä bývalých členov folklórnych skupín a súborov z celého regiónu. Vo svojom repertoári má spevy a tance z oblastí Šariša a Zemplína. Inšpiráciu pre svoje choreografie čerpali aj pod Slánskymi vrchmi v Pavlovciach pri Hanušovciach nad Topľou, kde voľakedy hrávala cigánska muzika v miestnej krčme u richtára. O Terchovej sa hovorí, že je tam najviac muzikantov a spevákov na meter štvorcový. V každom dome nájdeme hudobníka a takmer každá osada mávala vlastnú muziku. V časoch, keď tu bolo viac ako 120 hudobných zoskupení sa muzikanti navzájom navštevovali. Aj v zime, keď bolo snehu vyše kolien prechádzali krajinou, aby si mohli zahrať a zaspievať vo vzdialenejšej osade. Dôkazom toho je aj Ľudová hudba Ďuranovci z Terchovej a jej Záletnícke z Terchovej. Pavol Grimm zo Senice založil kapelu Senická heligónka a povedal si, že pre heligonkárov na Slovensku musí urobiť viac . Je autorom prvej slovenskej učebnice: Škola hry na heligónky a knihy: Heligónka - Dejiny diatonickej harmoniky. Nikde predtým sa nestretol s materiálom o histórii heligónky. Začal preto pátrať po materiáloch a zistil, že jej vývoj začal v Nemecku a v Rakúsku, keď si Cyril Demjan z Viedne dal v roku 1829 patentovať tento hudobný nástroj. Za štyri roky sa mu podarilo zhromaždiť toľko materiálu, že mohol vydať knižku s názvom „Heligónka - dejiny diatonickej harmoniky“. Je v nej zaznamenaný vývoj harmoniky, ktorý sa datuje od 15. storočia, jej predchodcov, ústnej harmoniky a nástrojov zo skla, na ktorých sa hralo s mokrými prstami. Sú v nej spomenutí výrobcovia, najmä z Čiech, no aj pán Duraj z Dolného Kubína a Rudolf Stanček, výrobcovia, ktorí heligónku začali na Slovensku vyrábať koncom osemdesiatych rokov. Okrem hitparády klipov ponúkneme aj prehľad najzaujímavejších folklórných podujatí.