V prípade Kristínky to bola Chronická myeolidná leukémia, ktorá jej vstúpila do života v 14. rokoch. Nie je to „bežné“ detské ochorenia, skôr choroba starších ľudí. Kristínka má navyše od 6-teho roku života aj cukrovku. Preto ponúknutá liečba transplantáciou kostnej drene a krvotvorných buniek nebola jediná možná a ani krajne nutná – existovala aj možnosť dlhodobého a doživotného podávania liekov. Tie však chorobu neliečia, iba kontrolujú „zbláznené“ bunky krvotvorby a ich účinok nemusí byť trvalý. Preto rozhodovanie Kristínky a jej mamy pre transplantáciu nebolo jednoduché. Veď ani pri nej nie je garantované, že sa skočí vždy úspešne... Kristínkin život po tejto liečbe skutočne aj visel na vlásku, keď šesť týždňov bojovala v sterilnom boxe o život pri chorobe odmietnutia štepu... Ich život bol na dlhé týždne „scvrknutý“ iba na transplatačný box a nemocničné chodby. A tak vznikla iniciatíva založiť o. z. Pomáhame s úsmevom, s ktorým vytvorili v nemocnici obývačku pre mamičky detí z „transplantačky“ a poskytujú tu prepracovaný systém pomoci, psycho-hygieny a informovanosti. Zmierňujú tak dopad nevyhnutnej izolácie, pri čom dnes pomáha aj vyliečená Kristínka. Jej sen je stať sa lekárkou a ambasádorkou kostnej drene a pomáhať s úsmevom, rovnako ako ostatní rodičia a ich deti, ako pani primárka, jej obľúbená lekárka, sestričky aj jej mama. Dnes má Kristínka 18 rokov a hoci je stále ešte aj pacientka tohto oddelenia, raz celkom určite bude lekárkou... Nič iné si vo svojej budúcnosti nevie ani predstaviť, veď nemocnicu pozná už od svojich plienok. Práve tu vyliečili jej chronickú myeloidnú leukémiu, práve tu zachránili jej život, keď sa transplantovaný štep rozhodol zničiť jej organizmus. A práve tu spoznala aj iné statočné deti, ich mamy, sestričky a lekárky, s ktorými sú dodnes ako rodina. Nemocnicu poznala dôverne od malička, veď jej mama Milka pracuje ako sestra na JIS-ke, a chodila za ňou do práce. No žiaľ, ako 6-ročná do nemocnice už aj ako pacient - odkedy kedy jej zistili cukrovku, a potom v 14-tich rokoch aj leukémiu. Práve v nemocnici sa za malej neposlušnej tínedžerky (vo svojej revolte napríklad odmietala brať správne inzulín), stala rozumná mladá žena, ktorá presvedčila svoju mamu, že radšej bude riskovať náročnú liečbu, s nádejou sa vyliečiť, než žiť na liekoch s neistým koncom.