Témou je „príbeh zachráneného ramena“ slovenského režiséra a scenáristu Petra Hledíka, ktorý sa vďaka svojmu športovému hobby, náhle ocitol v roli pacienta. Pán režisér, činorodý človek, veľmi aktívny muž a zakladateľ známeho filmového festivalu Art Film Fest v Trenčianskych Tepliciach je stále v pohybe. Motiváciou a inšpiráciou mu je príroda, najmä pohyb v prírode - na kolieskových korčuliach, v ktorom nie je núdza o pády. Ako sám vraví: „Vždy som preto pri jazde maximálne sústredený, no postačilo len jedno zaváhanie a ja letiac dolu vo veľkej rýchlosti už som tušil, že lepšie bude obetovať rameno a chrániť si hlavu - môj výrobný prostriedok“. Výsledkom bol hrozivý pohľad na mnoho krvácajúcich rán a boľavé rameno. Nebolo len doudierané: „Myslel som si, že ho len ukážem lekárom a dobrý obklad to vyrieši, no s diagnózou trieštivá zlomenia ramena som nerátal. Pán primár sa tváril vážne a ja som už tušil, že pobytu nemocnici sa nevyhnem“. Po röntgene ramena sa ponúkalo viacero vhodných riešení, no využitie progresívnej 3D zobrazovacej metódy diagnostického CT scanu ramena ukázalo viac. Išlo o komplikovanú vnútrokĺbovú zlomeninu, ktorá rozdrvila rameno na mnoho častí. Významné však bolo, že napriek zle vyzerajúcemu nálezu, zostala zachovaná hlavica kĺbu. Odborníci z trenčianskej Fakultnej nemocnice tak mohli začať uvažovať aj iným smerom, než nad metódou prvej voľby – výmenou kĺbu za totálnu endoprotézu. S cieľom minimalizovať operačný zásah a zabezpečiť hybnosť ramena mutidisciplinárny tím primárov traumatológie MUDr. Marcela Mišáka a ortopédie MUDr. Karola Gottschala sa rozhodol doslova „poskladať“ kĺb ramena nanovo pomocou špeciálneho setu vnútrokĺbového klinca a skrutiek, čo je možné urobiť miniinvazívne aj cez malé rezy. Vďaka skvelým odborníkom dnes pán režisér vedie plnohodnotný a produktívny život, bez výrazných obmedzení a opäť sa s pomocou fyzioterapeutov vracia aj k obľúbeným potulkám na korčuliach v malebnom okolí Trenčianskych Teplíc. Fraktúry diafýzy humeru sa obvykle liečia s veľkým úspechom konzervatívne (znehybnením) s včasnou mobilizáciou funkcií – teda následnou rehabilitáciou. Niekedy sa využíva aj fixácia zlomenín hlavice humeru konvenčnými chirurgickými metódami, no najmä u pacientov s osteoporózou, zaznamenávala vysokú mieru zlyhania. Preto sa v posledných rokoch vyvinuli nové, úspešnejšie metódy fixácie, ku ktorým patrí aj fixácia pomocou špeciálnych klincov Targon, ktorá sa zameriava na zabránenie prevládajúcich komplikácií uvedených v literatúre. Je to možné preto, že sa realizuje minimálnymi rezmi, namiesto veľkého rezu, slúžiaceho na odhalenie veľkého prístupu, ktorý sa využíva v iných metodikách. Čoraz väčší význam v chirurgických metódach liečby získavajú nové pomôcky na vnútorné upevnenie a vnútrodreňové klincovanie zlomenín. Je to metóda, ako zabrániť dislokácii úlomkov, pričom dosahujeme nízke percento komplikácií pri vnútornej fixácii takýchto fraktúr.