O vysokom krvnom tlaku sa hovorí ako o tzv. tichom zabijakovi. Dlhé roky je bez príznakov, nebolí a nie je ho vidieť. Ak ho nekontrolujeme môže sa poškodiť srdce a cievy, hrozia vážne zdravotné následky ako mŕtvica, aneuryzma, srdcové zlyhanie, infarkt, zástava srdca, chronické ochorenie obličiek, cievna demencia či poškodenie zraku. Vysokým krvným tlakom trpí v priemere každý tretí Slovák. Množstvo ľudí sa však podľa odborníkov nelieči. Vysoký krvný tlak je chronické ochorenie, vyskytujúce sa najmä po 50. roku života, nevyhýba sa však ani mladým ľuďom. Pri dlhodobom vysokom krvnom tlaku sa steny srdca zväčšujú, pretože srdce musí viac pracovať na pumpovaní krvi. Zahustené steny sú tuhšie ako zvyčajne. Výsledkom je, že srdcové komory sa už normálne nerozťahujú a ťažšie sa plnia, čo zvyšuje záťaž srdca. Tieto zmeny v srdci môžu spôsobiť poruchy srdcového rytmu alebo zlyhanie srdca. Vysoký krvný tlak zahusťuje steny krvných ciev a tiež zvyšuje pravdepodobnosť ich kôrnatenia (aterosklerózy). Ľudia so zhrubnutými stenami krvných ciev a aterosklerózou majú vyššie riziko mozgovej príhody, srdcového infarktu, vaskulárnej demencie a zlyhania obličiek. Mŕtvica a srdcový infarkt sa považujú za aterosklerotické kardiovaskulárne choroby. Úspešnosť liečby závisí aj od pacientovej sebadisciplíny. V prípade vysokého krvného tlaku zohráva dôležitú úlohu aj dodržiavanie životosprávy. Pacient by mal dodržiavať pravidelnú fyzickú aktivitu, spánkovú hygienu, správne stravovacie návyky, prípadne obmedziť fajčenie, či redukovať svoju telesnú hmotnosť. Prevenciou je najmä poznať vlastný zdravotný stav, čo umožňujú pravidelné preventívne prehliadky. Hodnoty krvného tlaku sa uvádzajú v milimetroch ortuti. Táto jednotka sa označuje ako mm Hg. Hypertenzia nastáva vtedy, ak je krvný tlak dlhodobo v hodnotách nad 140/90 mmHg, prípadne u diabetikov nad hodnotami 130/90 mmHg. Normálna hodnota je u väčšiny ľudí pod 130/80 a optimálna hodnota pod 120/80.