Je večer 17.novembra 1989. V pražských uliciach sa zhromaždili študenti. Spievajú svoju hymnu Gaudeamus igitur. Jeden z rečníkov volá: Chceme práva na akademickú slobodu !, Chceme právo na národnú hrdosť ! a dav kričí: Slobodu! Slobodu! Zástup študentov a profesorov sa pohne smerom na Albertov, aby si uctil pamiatku študentských protestov spred 50 rokov, spieva sa hymna Kde domov můj. Minulosť prehovorila k dnešku... Zastaví ich kordón ozbrojených mužov Zboru národnej bezpečnosti. Začne bitka, študenti kričia: Máme holé ruce! Slobodu! Ľudské práva! Nechajte nás! Tma. Hradčany - Praha sa prebúdza do 18.novembra. Pri pomníku Jana Opletala horia sviečky . Účastníci večernej manifestácie hovoria na kameru : o tom, ako si "červené barety" vyberali z davu ľudí bez rozdielu veku, ako ich bili, ako tých, ktorí sa ukryli v najbližšom vchode, vytiahli , stĺkli a hodili späť medzi študentov. Bití volali o pomoc so slovami: pustite nás domov... máme holé ruce... a príslušníci kričali: "Pohnite sebou kreténi, až se s Vámi nepatláme do půlnoci". Iný študent: Vysoké školy sa snažia o dialóg od jari, ale ... Ďalší účastník už avizuje stretnutie Občianskeho fóra , študentov a predstaviteľov režimu.