Fetiše republiky (Fetiše republiky - Technika, veľký krok pre Slovákov)
Streda 8.03.2023
Vhodné pre všetkých
Skryté titulky
Audio komentár
HD
Zásadné, ale aj humorné fenomény života v samostatnej Slovenskej republike.
Rovnako ako sa v 90-tych rokoch kde-kto utrhol z reťaze, tak sa i telefóny odpojili (odstrihli) od káblov. Hoci sa môže zdať, že prechod k mobilom sa udial len včera, ubehlo už dosť času, aby mali svoje múzeum. Každý si pamätá na svoj prvý mobil. Priniesol nám do života závan slobody i opojný pocit pokrokovosti. Taktiež doviedol do dokonalosti porozumenie medzi ľuďmi.
Spolu s pevnými linkami sme sa museli rozlúčiť i s ľudskou dochvíľnosťou, spoľahlivosťou a inými cnosťami. A do života nám vtrhli aj počítačové hry. Iba 16-ročný Stano Hata naprogramoval textovú adventúru. Neporaziteľný ruský major Šatochin v nej mal zlikvidovať amerického superzáškodníka Ramba, nakoniec však utŕžil potupnú prehru. Autor tak v hre obrátil naruby všetko, čo sa nám sovietska propaganda snažila desaťročia naprogramovať do hláv.
Prví gameri prežívajú v spomienkach na detstvo pocity nadšenia a výnimočnosti. Naopak, dnes je raritou dieťa, ktoré hrám neholduje a herný priemysel má dokonca väčší obrat ako ten filmový. Hry sú dnes pritom asi na rovnakom vývojovom stupni, na akom bol film v ére čiernobieleho filmu. Budúci rodičia sa teda majú na čo tešiť…
Pohľad na človeka na ulici so slúchadlami na ušiach bol zriedkavý. Vlasniť chodiaceho muža (walkmena) bola výsada. Rytmus jeho krokom totiž udáva walkman - štýlový doplnok, ktorý priťahuje zvedavé pohľady okoloidúcich. Kúpiť si ho bol síce na tú dobu veľký životný krok, no dostať sa ku kazetám s dobrou zahraničnou hudbou bolo neraz ťažšie ako kúpiť si za socializmu banány.
A na strechách našich domov a panelákov pribudli paraboly. Pokrok prišiel dovšetkých kútov Slovenska
O nejaký čas už paraboly nebolo vidieť len na panelákoch a sídliskách. Bol to neklamný znak toho, že blahobyt a pokrok sa stali neoddeliteľnou súčasťou gaučovej kultúry vo všetkých kútoch Slovenska. Ako sme sa s tým všetkým vysporiadali? A čo je pre nás len nostalgickou spomienkou a naše deti to len rozosmeje?