V 90-tych rokoch nastala v hudbe explózia tvorivosti, podobne, ako počas uvoľnenia v rokoch 60-tych. Drsná doba si žiadala drsný soundtrack. Hudobným rebríčkom kraľoval heavy metal. Spotení muzikanti metali hustými hrivami a predbiehali sa, kto zahrá živelnejšie a dlhšie sólo na gitare. Do éteru prenikla elektronická hudba, ktorú tvorili počítače, stroje či strojčeky. Na prvý pohľad to vyzeralo tak, že hudobníkovi po novom stačí položiť prst na tlačidlo a má zarobené. Dotklo sa to najmä zaslúžilých umelcov, ktorí si museli poctivo oddrieť roky na „zuškách“ (Základných umeleckých školách) a konzervatóriách. V kuloároch sa vtedy šepkalo o začiatku konca hudby. V 90-tych rokoch sa ľudia delili na mafiánov a tých druhých, pričom obe skupiny mali svoje subžánre. Najdôležitejšie kategórie hudby boli v tom čase komerčná a nekomerčná.