Jedným z najzásadnejších momentov tohto obdobia bola nepochybne „nepodarená“ privatizácia bratislavskej Koliby, v ktorej dôsledku sa známe filmové štúdiá doslova rozpadli. Zánik Koliby priniesol aj ďalšie špecifikum. To, ako sme sa vykašľali na detského diváka – to je aj téma zániku tvorivých skupín a tvorby filmu a ako sa cez krátky film a film pre deti môže vzdelávať najmenších inou tvorbou, ako len Disney. Len tak je možnosť vychovať náročnejšieho diváka filmu. V roku 1993 založili filmoví pracovníci Slovenskú filmovú spoločnosť, aby sa mohli uchádzať o privatizáciu Koliby. Proti odštátneniu filmového štúdia sa v rokoch 1993 – 1994 stavali najmä ľudia, sústredení okolo Hnutia za demokratické Slovensko a Slovenskej národnej strany, filmové ateliéry dokonca zaradili medzi takzvané strategické podniky podobne, ako plynárenstvo, či zbrojný priemysel a nemali sa vôbec privatizovať. Jej zánik ovplyvnil náš kinematografický svet nielen tvorcov filmu, alebo tým pádom aj celé smerovanie filmovej tvorby a ich likvidácia spôsobila dlhoročný výpadok a doslova koniec mnohých filmárskych profesií. A predovšetkým zánik štúdií na Kolibe, ktoré prioritne vyrábali krátke filmy a večerníčky a tak sa stalo, že sme na desaťročia zanedbali toho najdôležitejšieho – najmenšieho diváka, s ktorého sme mohli vychovávať náročného diváka pre filmy vo Filmových kluboch.