Po revolúcii v roku 1989 v najprísnejšej väznici, kde bola tretia nápravnovýchovná skupina sa vďaka politickým zmenám väzni tešili na blížiacu sa amnestiu. V tomto období sa začali ozývať hlasy aby sa zhumanizovali podmienky, v ktorých väzni žijú. Na prelome rokov 1989 a 1990 sa vyše 600 väzňov ilavskej väznice vytúženej slobody vďaka amnestii aj dočkalo. Ale amnestovaní chceli byť všetci. Cítili sa ukrivdení a tak 28. marca 1990 začala najväčšia vzbura. Nespokojní väzni podpálili väznicu a aj podniky, ktoré sa v aráli Leopoldova nachádzali. Vzbura dosiahla také rozmery, že musel zasahovať Útvar pohotovostného nasadenia...