Filmová esej o hraniciach slobody, rámcovaná príbehom unikátneho československého výtvarného experimentu doby normalizácie. V "orwellovskom" roku 1984 zorganizoval výtvarník a disident Joska Skalník pod záštitou Jazzovej sekcie unikátny výtvarný experiment. Oslovil približne tri stovky českých a slovenských umelcov a rozposlal im drevené štvorcové krabičky s rozmermi 15 x 15 x 5 centimetrov na slobodnú umeleckú hru. Diela 244 umelcov tvoria vo výsledku unikátny a pestrý súbor Minisalón, ktorý je zároveň rozmanitým a ambivalentným obrazom doby. Pripravovaná neoficiálna výstava Minisalónu sa už v osemdesiatych rokoch neuskutočnila a zbierka diel čakala ukrytá v ateliéry fotografa Jana Malého až do zmien pomerov v roku 1989. Rozmanitosť súboru prác sa odráža aj vo filmovom rozprávaní, ktoré voľne pracuje s dokumentárnymi postupmi, animáciami a televíznymi archívnymi materiálmi. Film je hravým a "multimediálnym" portrétom (nielen) normalizačnej doby, filmovým dialógom súčasnosti s minulosťou a s totalitným myslením a systémom založeným na izolácii, obmedzení občianskych a umeleckých slobôd, praxi jednotného, autoritou limitovaného "formátu", do ktorého sú ľudia nútení sa "zmestiť". Natáčaný v radikálnom štvorcovom formáte, s každou scénou vytvorenou trochu odlišnou filmovou technikou a štýlom, je akýmsi novodobým, audiovizuálnym Minisalónom montáží a konštrukcií pestro autorsky poňatých filmových "krabičiek".