Textárske dielo Borisa Filana by sa dalo charakterizovať ako majstrovstvo lapidárnej skratky, alebo zákony priateľstva a veľkej lásky. S obľubou hovorieva, že pesnička je ako náboj, text je guľka, hudba pušný prach. A spevák je pištoľ. Niekedy sú náboje slepé, občas je puška iba drevená. Ale ak sa dobre strelí a zasiahne, môže to niekoho zabiť k novému živou. Tvorcov dokumentu zaujímalo, do akej miery je textárstvo súčasťou jeho bytia? Filan totiž tvrdí, že sa necíti byť textárom a nikdy ani nechcel toto remeslo robiť. Prišlo to samo. Viac sa cíti byť dramaturgom, scenáristom, spisovateľom, cestovateľom a režisérom. Napriek týmto paradoxom vytvoril nenapodobiteľné originálne textárske dielo, ktoré formovalo celé generácie a má cezgeneračný dosah. Svojim dielom sa zaradil do "veľkej trojky slovenského textársta - Peteraj - Filan - Zeman".