Matej a Beatrica Matej Korvín je posledným veľkým panovníkom stredovekého Uhorska. Preslávili ho nielen bojiská, ale rovnako nová kultúrna éra, renesancia, a to aj vďaka jeho manželke, Beatrici Aragonskej, ktorá mala ku Slovensku veľmi blízko vďaka banským mestám, ktoré boli súčasťou jej venného, manželovým darom. Kráľovskí manželia boli veľmi vzdelaní a vzdelanosť a umenie aj podporovali. Beatrica pozývala do Uhorska umelcov i staviteľov, bola veľkorysou mecenáškou umenia. A práve tento moment vniesol do našej histórie celkom nový rozmer. Bola to zvláštne situácia. Beatrica menila svet, budovala slávnu korvínovskú knižnicu, obklopovala sa kronikármi, básnikmi, filozofmi, muzikantmi, spevákmi, sochármi, maliarmi, ale uhorskí šľachtici ju nikdy nemali radi. Šokovala ich aj tým, že hrala šach, nepáčilo sa im, ako rozhadzuje peniaze na šaty a šperky, ktoré si nechala dovážať z Talianska a ďalších vyspelých krajín. Bola to nevôľa vzájomná, ani Beatrici a jej ľuďom sa správanie uhorských magnátov nepáčilo. Osobitnú úlohu v živote Beatrice zohralo Slovensko, Banská Štiavnica, Banská Bystrica, Kremnica a Košice, kam ju zaviedol kráľ, aby na vlastné oči videla potoky striebra a zlata, ako sa stekajú do kráľovskej pokladnice. Aj táto cesta je pozoruhodná. Kráľovských manželov obklopoval veľký sprievod, boli v ňom akrobati, speváci a klauni, ktorí mali zabávať baníkov a hutníkov. Tvrdí sa, že kráľ pre nich prichystal aj divadelné predstavenie. Slovenské banské mestá zostali kráľovninou láskou na celý život. Zostali jej verné aj vtedy, keď ju všetci ostatní opustili.