INDUSTRIÁL Architektúra pre výrobu a priemysel u nás kedysi neťahala za kratší koniec. Do tohto strategického segmentu sa investovalo veľa peňazí, energie, nápadov i nádejí. A významu nových priemyselných areálov zodpovedal aj výber architektov, ktorí ich projektovali. Neboli to žiadne béčka, ale naše najväčšie formáty - Emil Belluš, Michal Maximilián Scheer, Martin Kusý... V súčasnosti sme udalosť podobného rozsahu a koncepcie viac-menej nezaznamenali. Priemyselnú architektúru zastupujú najmä menšie súkromné firmy, ktoré si výstavbu výrobní a skladov riešia skôr čisto utilitárne a najmä úsporne. O „veľké“ idey záujem nie je. No tvrdiť , že v tomto smere sa na Slovensku za posledné roky nič potešiteľné neudialo, nie je fér. Nájde sa tu zopár cenných príkladov, ako sa dnes chopiť takéhoto architektonického zadania. No azda ešte zásadnejšie je, čo s minulosťou. Nevyužívané priemyselné objekty sú totiž najčastejšou obeťou nových investičných zámerov, pri ktorých cena pozemku víťazí nad dobovou architektúrou. Ale aj v tomto smere sa už objavili prvé dobré signály, ktoré nabádajú k ochrane minulosti a k jej adaptácií na nové účely. Kam pôjdeme na návštevu: Zameriame sa na tri rôzne pohľady na architektúru priemyslu a výroby na Slovensku. Najprv sa pozrieme na súčasnosť, tú bude reprezentovať vydarený areál firmy Montex v Rovinke od architekta Máriusa Žitňanského. Potom prostredníctvom fotografického projektu Budovanie Slovenska otvoríme Pandorinu skrinku – industriálnu architektúru 20. storočia, ohrdnuté dedičstvo, ktoré je momentálne prevažne v dezolátnom stave, hoci ide o architektonicky i hospodársky dôležité momenty v našich dejinách. Do tretice preskúmame úspešný príbeh konverzie jednej montážnej haly, kde sa kedysi vyrábali betónové panely a dnes sa tu udomácnila kultúra i zábava – Design Factory v Bratislave. , INDUSTRIÁL Architektúra pre výrobu a priemysel u nás kedysi neťahala za kratší koniec. Do tohto strategického segmentu sa investovalo veľa peňazí, energie, nápadov i nádejí. A významu nových priemyselných areálov zodpovedal aj výber architektov, ktorí ich projektovali. Neboli to žiadne béčka, ale naše najväčšie formáty - Emil Belluš, Michal Maximilián Scheer, Martin Kusý... V súčasnosti sme udalosť podobného rozsahu a koncepcie viac-menej nezaznamenali. Priemyselnú architektúru zastupujú najmä menšie súkromné firmy, ktoré si výstavbu výrobní a skladov riešia skôr čisto utilitárne a najmä úsporne. O „veľké“ idey záujem nie je. No tvrdiť , že v tomto smere sa na Slovensku za posledné roky nič potešiteľné neudialo, nie je fér. Nájde sa tu zopár cenných príkladov, ako sa dnes chopiť takéhoto architektonického zadania. No azda ešte zásadnejšie je, čo s minulosťou. Nevyužívané priemyselné objekty sú totiž najčastejšou obeťou nových investičných zámerov, pri ktorých cena pozemku víťazí nad dobovou architektúrou. Ale aj v tomto smere sa už objavili prvé dobré signály, ktoré nabádajú k ochrane minulosti a k jej adaptácií na nové účely. Kam pôjdeme na návštevu: Zameriame sa na tri rôzne pohľady na architektúru priemyslu a výroby na Slovensku. Najprv sa pozrieme na súčasnosť, tú bude reprezentovať vydarený areál firmy Montex v Rovinke od architekta Máriusa Žitňanského. Potom prostredníctvom fotografického projektu Budovanie Slovenska otvoríme Pandorinu skrinku – industriálnu architektúru 20. storočia, ohrdnuté dedičstvo, ktoré je momentálne prevažne v dezolátnom stave, hoci ide o architektonicky i hospodársky dôležité momenty v našich dejinách. Do tretice preskúmame úspešný príbeh konverzie jednej montážnej haly, kde sa kedysi vyrábali betónové panely a dnes sa tu udomácnila kultúra i zábava – Design Factory v Bratislave.