Ekológia, pasívny dom, nulové emisie, recyklácia, trvalá udržateľnosť – tieto pojmy sú dnes mimoriadne módne. Žiaľ až natoľko, že sa z nich stáva výhodný obchodný artikel. Technológie, ktoré v stavebníctve pomáhajú získať toľko žiadané energetické certifikáty, sú tak drahé, že výsledný súčet celkovej úspornosti dosahuje absurdné parametre. Na druhej strane, rok 2020 sa blíži a EÚ po tomto letopočte nikomu neodpustí, ak stavia a býva v dome s vysokým nárokom na energie. Všetky nové domy totiž budú musieť vykazovať takmer nulovú spotrebu energie. Druhým strašiakom „zelenej architektúry“ je zvláštna insitná predstava, že správny ekologický dom vychádza z prvotnej estetiky obydlí našich predkov. Hlinené steny, šikmá strieška, drobné okienka. Aj to je jedna z ciest, my si však ukážeme, že ekologicky podkutá môže byť aj architektúra, ktorá svojou formou i obsahom rezonuje s dobou komunikačných androidov a sociálnych sietí - teda je nanajvýš súčasná . Čo je však podstatné, nepátrame po typicky ekologickej architektúre, nepreferujeme klíčkové stravovacie menu ani jazdu bicyklom, ak máme dobré auto. Tému trvalej udržateľnosti totiž vnímame komplexnejšie. V architektúre i dizajne má pojem udržateľnosť aj kultúrny, etický, lokálny, sociálny a najmä estetický rozmer. To je to, čo nás zaujíma v tejto časti relácie. Vysvetlenie je prosté – len to, čo je pekné, má šancu prežiť a teda predísť energeticky i ekologicky náročnému procesu búrania. Len to, čo dobre komunikuje s prostredím a po novom interpretuje miestne stavebné obyčaje, môže pomôcť udržať pri živote aj periférne časti krajiny. A to je predsa jeden zo základných momentov rozsiahleho záberu pojmu trvalá udržateľnosť. Kam pôjdeme na návštevu: Začneme na priehrade Mládeže v obci Nosice, kde navštívime drevenú chatu postavenú v nízkoenergetickom štandarde. Chata, ktorá mala byť pôvodne klasickou drevenicou, sem priniesla nielen uvažovanie v energeticky efektívnych súradniciach, ale aj celkom nový vizuál bývania. Myšlienka trvalej udržateľnosti bohato rezonuje aj v dizajne, ktorý čoraz častejšie siaha napríklad po recyklácií. Dizajnér Juro Výboh nachádza výtvarný potenciál aj tam, kde ostatní vidia len staré haraburdy či vyslúžilé súčiastky. Tretia cesta povedie do Banskej Bystrice, kde preskúmame budovu, ktorá v roku 2011 získala všetky tri slovenské ceny za architektúru. Skvelej architektúre centrály firmy Phoenix Zeppelin, ktorá predáva stavebné stroje, sekunduje niekoľko opatrení, ktoré jej pomáhajú zlepšiť energetickú bilanciu.