Hnusné škatule – na podobné slovné útoky sú architekti už zvyknutí. Medzi svojimi má však termín „škatuľa“ skôr uznanlivú príchuť. Navrhnúť a zrealizovať koncept, ktorý sa drží len základného tvaru hranola, bez akýchkoľvek ďalších príkras (rozumej výstupkov, striešok, šikmín a iných dekorácií) chce odvahu a zdravé sebavedomie. A to aj na strane investora. Strohý tvar totiž ľahko odhalí všetky nedostatky, od zlých proporcií až po nezvládnuté detaily. Ak sa oko nemá možnosť zachytiť niečoho, čo zabaví pozornosť, ihneď vidí všetky chyby. Škatuľa preto musí ponúknuť istú dokonalosť a najmä inú formu vizuálneho zážitku. Namiesto exaltovaných tvarov, farieb či materiálov je základom vnemu priestor a svetlo. Prostá a upokojujúca krása primárnej geometrie. Kam pôjdeme na návštevu: V Rači navštívime jeden pomerne drobný pozemok, kde stojí biely hranatý rodinný dom. Racionálnejší výraz si sotva možno predstaviť, napriek tomu sa tu žije veľkoryso a príjemne. Na prvý pohľad trocha podobný je aj druhý objekt, kde sídli administratíva a výroba istej tlačiarne etikiet. Obe budovy majú príbuzný formálny základ – strohý pravouhlý rámec a komplet presklená fasáda, no ich obsah, funkcia i emotívny náboj sú diametrálne odlišné. Do tretice sa pozrieme na jeden prestavaný obytný súbor v Prešove, ktorý sa odvážne zbavil šikmých striech a zvolil si cestu čistých hranatých foriem. I keď bežné publikum možno hromžilo nad novou hranatou vizážou domov, skupina nájomných bytoviek touto zmenou prešla do prvej ligy – z provinčnej do kozmopolitnej.