Posledných 20 rokov na Slovensku sa dá v mnohých ohľadoch charakterizovať aj ako obdobie rozvoja architektúry, urbanizmu a nových odvážnych technológií v stavebníctve. Menia sa tváre ulíc, miest, rodinných domov aj celých urbanistických celkov. Mnohé nás nezaujme, ale ani neurazí, akosi sme si zvykli a možno tá budova, či mestská časť okolo ktorých chodíme každý deň, nám už akosi splynuli s okolím a už ich ani nevnímame ako nové, či výnimočné. Kvalitu a výnimočnosť si vieme ako laici pomenovať len jednoduchými kategóriami: „páči“, „nepáči“. Architektúra, kultúra bývania a dizajn sú fenomény s ktorými prichádzame do kontaktu neustále a takpovediac na každom kroku. Aj na Slovensku stoja stavby, o ktorých sa bude polemizovať ešte roky. Je však aj pravda, že o fenomenálnych architektoch a ich dielach, ktoré súvisia s touto krajinou a stoja tu už desaťročia vieme ako laici veľmi málo. Pilotný diel „Veľké sklo“ Anotácia Pilotný diel sa skladá z troch častí, ktoré spája motív skla (v exteriéri, interiéri a dizajne) a revolučného, odvážneho prístupu k tradícii. Obsah Prvá časť predstaví rodinný dom – Vila Kĺzavá, od významného slovenského architekta Ľubomíra Závodného. Ide o pomerne odvážne dielo, moderný koncept s dramatickou presklennou fasádou. Vila je zasadená v lokalite Kramáre, na okraji lesa. Bývalá malebná „chatková“ oblasť sa necitlivou výstavbou postupne mení na chaotický zhluk viliek nevalnej architektonickej kvality. Majitelia domov sa snažia svoju solventnosť neraz ukázať nevkusnou okázalosťou. V tomto kontexte je Vila Kĺzavá odvážnou dominantou. Druhá časť je prepojená s prvou a treťou motívom skla a odvážneho prístupu sklára a výtvarníka Patrika Illa, ktorý ako tvorca najmladšej generácie sklárov šarmantne drzo narúša konzervatívnu predstavu o tom čo je to sklársky dizajn a stiera hranice medzi úžitkovým a autorským. Tretiu časť prepája s prvou, postava architekta Závodného, pre ktorého (a pre odbornú verejnosť všeobecne) bratislavské Krematórium (autora Ferdinda Milučkého) predstavuje asi najlepšie architektonické dielo na Slovensku. Odvaha, originalita, talent s akou pristúpil k tvorbe miesta posledného odpočinku dodnes vzbudzuje rešpekt. , Posledných 20 rokov na Slovensku sa dá v mnohých ohľadoch charakterizovať aj ako obdobie rozvoja architektúry, urbanizmu a nových odvážnych technológií v stavebníctve. Menia sa tváre ulíc, miest, rodinných domov aj celých urbanistických celkov. Mnohé nás nezaujme, ale ani neurazí, akosi sme si zvykli a možno tá budova, či mestská časť okolo ktorých chodíme každý deň, nám už akosi splynuli s okolím a už ich ani nevnímame ako nové, či výnimočné. Kvalitu a výnimočnosť si vieme ako laici pomenovať len jednoduchými kategóriami: „páči“, „nepáči“. Architektúra, kultúra bývania a dizajn sú fenomény s ktorými prichádzame do kontaktu neustále a takpovediac na každom kroku. Aj na Slovensku stoja stavby, o ktorých sa bude polemizovať ešte roky. Je však aj pravda, že o fenomenálnych architektoch a ich dielach, ktoré súvisia s touto krajinou a stoja tu už desaťročia vieme ako laici veľmi málo. Pilotný diel „Veľké sklo“ Anotácia Pilotný diel sa skladá z troch častí, ktoré spája motív skla (v exteriéri, interiéri a dizajne) a revolučného, odvážneho prístupu k tradícii. Obsah Prvá časť predstaví rodinný dom – Vila Kĺzavá, od významného slovenského architekta Ľubomíra Závodného. Ide o pomerne odvážne dielo, moderný koncept s dramatickou presklennou fasádou. Vila je zasadená v lokalite Kramáre, na okraji lesa. Bývalá malebná „chatková“ oblasť sa necitlivou výstavbou postupne mení na chaotický zhluk viliek nevalnej architektonickej kvality. Majitelia domov sa snažia svoju solventnosť neraz ukázať nevkusnou okázalosťou. V tomto kontexte je Vila Kĺzavá odvážnou dominantou. Druhá časť je prepojená s prvou a treťou motívom skla a odvážneho prístupu sklára a výtvarníka Patrika Illa, ktorý ako tvorca najmladšej generácie sklárov šarmantne drzo narúša konzervatívnu predstavu o tom čo je to sklársky dizajn a stiera hranice medzi úžitkovým a autorským. Tretiu časť prepája s prvou, postava architekta Závodného, pre ktorého (a pre odbornú verejnosť všeobecne) bratislavské Krematórium (autora Ferdinda Milučkého) predstavuje asi najlepšie architektonické dielo na Slovensku. Odvaha, originalita, talent s akou pristúpil k tvorbe miesta posledného odpočinku dodnes vzbudzuje rešpekt.