Môj príbeh

Životný príbeh kazateľa, závislého od počítačových hier.
Tomáš Kriška je kazateľ Bratskej jednoty baptistov. Ako kazateľ pôsobí už mnoho rokov, avšak málokto tušil, že v súkromí bojuje so závislosťou od pc hier. Manželka a deti o tom nehovorili a on sa skrýval. Po nociach hrával na počítačoch, nadránom chodil do postele, aby manželka nezistila, do koľkej hral. Takto to trvalo niekoľko rokov. Manželka sa starala o domácnosť, deti, chodila do práce a Tomáš hral a v nedeľu kázal na kazateľni. Sám hovorí, že najhoršie boli sobotné noci, kedy si písal kázne a vedel, že vo svojom osobnom živote zlyháva na plnej čiare. Avšak nevedel s tým nič urobiť... Raz viezol z Brna niekoľko ľudí v aute a cestou na mokrej diaľnici zaspal. V 130 km rýchlosti sa rútil pod kamión, ktorý išiel pred ním. Nikomu sa nakoniec nič nestalo, ale ani táto dramatická situácia, kedy mohol zabiť ďalších 4 ľudí, nestačila na to, aby prestal s hrami. Až raz priznal svoju závislosť priateľovi. Myslel si, že deň, keď sa prizná, bude najhorší v jeho živote, ale opak bol pravdou. Preto sa rozhodol, že povie pravdu o sebe aj rodine. Jedného večera si sadol s manželkou a troma deťmi a povedal im: Volám sa Tomáš a som závislý od počítačových hier. Odvtedy začal byť úprimný voči sebe a porozumel, že až keď sa my zmeníme, môžu sa zmeniť aj ľudia okolo nás. , Tomáš Kriška je kazateľ Bratskej jednoty baptistov. Ako kazateľ pôsobí už mnoho rokov, avšak málokto tušil, že v súkromí bojuje so závislosťou od pc hier. Manželka a deti o tom nehovorili a on sa skrýval. Po nociach hrával na počítačoch, nadránom chodil do postele, aby manželka nezistila, do koľkej hral. Takto to trvalo niekoľko rokov. Manželka sa starala o domácnosť, deti, chodila do práce a Tomáš hral a v nedeľu kázal na kazateľni. Sám hovorí, že najhoršie boli sobotné noci, kedy si písal kázne a vedel, že vo svojom osobnom živote zlyháva na plnej čiare. Avšak nevedel s tým nič urobiť... Raz viezol z Brna niekoľko ľudí v aute a cestou na mokrej diaľnici zaspal. V 130 km rýchlosti sa rútil pod kamión, ktorý išiel pred ním. Nikomu sa nakoniec nič nestalo, ale ani táto dramatická situácia, kedy mohol zabiť ďalších 4 ľudí, nestačila na to, aby prestal s hrami. Až raz priznal svoju závislosť priateľovi. Myslel si, že deň, keď sa prizná, bude najhorší v jeho živote, ale opak bol pravdou. Preto sa rozhodol, že povie pravdu o sebe aj rodine. Jedného večera si sadol s manželkou a troma deťmi a povedal im: Volám sa Tomáš a som závislý od počítačových hier. Odvtedy začal byť úprimný voči sebe a porozumel, že až keď sa my zmeníme, môžu sa zmeniť aj ľudia okolo nás.