Dlho ľudia váhali vkročiť do týchto hôr. Vraj je to územie drakov, ale i vzácnych pokladov, ktoré sú ukryté medzi 999 končiarmi Vysokých Tatier. Ani len netušili, čo z legiend o strážcoch pokladov, satanoch, anjeloch je pravda, čo všetko sa ukrýva v tajomných dolinách, hlbokých plesách a na vrcholoch panenských štítov. Až prišiel čas, kedy sa ľudia konečne odvážili zdvihnúť hlavy a vystúpiť do výšok... Kedy sa odvážili vdýchnuť vôňu tatranskej žuly... Kedy začali spoznávať dušu hôr túžiac dostať čosi navyše z dávnej sily prírody. Keď stál šestnásťročný chlapec na brehu Morského oka a sledoval impozantný štít, ktorý sa nad ním týčil s viac než kilometrovým prevýšením, pocítil túžbu. Chcel byť prvý na jeho vrchole. Čo ho hnalo vyliezť na Mengusovský štít? Túžba po uznaní a ocenení, alebo túžba po zdolaní nezdolateľného a prekonaní seba samého? Jeho prvovýstup zmenil v Tatrách mnohé. V 17. storočí ľudia verili, že najvyšší štít Tatier je Lomnický štít. Dobyť ho, bolo najsmelšou vidinou kežmarských študentov. Dodnes sa však nevie, komu sa to podarilo ako prvému. Posadnutosť byť prvý na najvyššom štíte sa v 20.storočí zmenila na posadnutosť vyliezť jeho kolmú západnú stenu. Vyzývavá stena a línia v nej nedala spávať dvom vynikajúcim lezcom. Jeden z nich omylom zobudil svojho rivala a o vytúžené prvenstvo prišiel. Ale tí najlepší vždy zaplatia v horách vysokú cenu...