Najdramatickejší moment seriálu Čas nádejí prišiel na konci a vyvolal emócie

Od začiatku vysielania nového televízneho seriálu RTVS Čas nádejí v nedeľu 7. januára na Jednotke sa tento historický rodinný príbeh teší veľkej obľube divákov.

Jedinečná ponuka ešte raz vidieť

A v archíve RTVS si môžete do 17. marca 2024 ešte raz pozrieť všetky diely. Autori režisér Ján Sebechlebský a najmä scenáristka Scarlett Čanakyová dokázali skĺbiť historické udalosti, aké sa prehnali Slovenskom od roku 1914 až do roku 1951 v ôsmich dieloch mimoriadne presvedčivo.

Každý literárny autor vie, že život sám prináša najprekvapivejšie scenáre, aké si iný človek niekedy len ťažko vie predstaviť.

Scenáristka Scarlett Čanakyová ukázala svoje majstrovstvo, keď spojila historický dej s nečakanými zvratmi hlavných hrdinov. Ako vysvetlila pre Rádio Devín, myšlienka na filmové spracovanie prišla už pred 13 rokmi: „Šlo o motív podľa skutočného príbehu, rodinného príbehu Ingrid Majerovej.“

Irena je zdravotnou sestričkou

A aj keď hlavný hrdina Géza Viola zažíva napäté situácie, keď sa ako zbeh z rakúskej armády zaľúbi do chorvátskej dievčiny, ktorú v 1. svetovej vojne zastrelia, najdramatickejšie situácie zažíva jeho syn. Príbeh Vojta Violovského, ktorý je synom Gézu a jeho ženy Rózy má v sebe priam shakespearovskú zápletku.

Možno hovoriť o sile výpovede, aká udivuje. Možno uvažovať o priradení príbehu Čas nádejí ku klasickým dielam aj svetovej spisby, akými sú trebárs Denník Anny Frankovej či Sophiina voľba od Williama Styrona.

Láska Vojta k židovskému dievčaťu Irene Bandlerovej má všetky prvky nielen osudového vzplanutia v rámci individuálneho života postavy, ale aj tragiky svetových dejín, ktoré aj v skutočnosti rovnako kruto zničili milióny osudov. Preto možno o literárnej práci Scarlett Čanakyovej hovoriť ako o mimoriadne kvalitnej v umelecky presvedčivo stvárnenom silnom príbehu.

Vojto Violovský v hereckom stvárnení Róberta Siposa prežije najdramatickejšie chvíle, keď ho po potlačení Slovenského národného povstania nájdu fašisti chorého v dedinskej chalupe. Majitelia domu si musia vykopať hrob a prvého doň zastrelia Vojta. Na jeho bezvládne telo padajú ďalšie mŕtvoly.

Tragická láska vháňa slzy do očí

Až po odchode Nemcov zistia vďaka psovi, že na smrť zranený Vojto v spoločnom hrobe v skutočnosti žije. Vytiahnu ho z hromadného hrobu.

Niečo podobné poznáme z čias druhej svetovej vojny. Nemci v noci z 19. na 20. novembra 1944 povraždili mužov a vypálili obec Tokajík. Za pomoc miestnych občanov z Tokajíka partizánom zavraždili fašisti 32 mužov do masového hrobu, pričom sa dvom z nich zázrakom podarilo masaker prežiť.

Vo finále seriálu Čas nádejí však diváci zažili v nedeľu 25. februára hádam najdojímavejšiu scénu. Vojto Violovský sa v posledných doslova sekundách seriálu stretáva so svojím synom. Tragická dramatická situácia je nesmierne pôsobivá, keďže sa navyše odohráva bez slov.

Koniec seriálu Čas nádejí vháňa divákom slzy do očí, keďže Vojto nevie, že jeho láska Irena bola tehotná. Netuší, že porodila v Seredi v internačnom tábore, kde židovský lekár (pôsobivo ho stvárnil Ady Hajdu) Weiner vymení po pôrode Ireninho živého syna za mŕtve dieťa, ktoré porodí žena železničiara zo Serede.

Železničiarova manželka je šťastná, že za mŕtve dostala živé dieťa, ktoré vychováva ako svoje. Vojto netuší, že má syna a už vôbec nevie o tom, kde a u koho vyrastá. Po dramatickom roku 1948 vystupuje z komunistickej strany a ide pracovať ako robotník na železnicu. Tu sa s dieťaťom náhodne stretáva. Malý šesťročný chlapec nevie, že sa usmial na svojho otca a jeho otec Vojto ani netuší, že sa neusmial na neznáme dieťa, ale ide o plod jeho tragickej lásky k Irene. Dojem z celého príbehu je umocnený presvedčivým stvárnením Ireny mladou herečkou Katarínou Krajčovičovou. Video zo scény si pozrite na začiatku článku.