Sokoliar: Moja práca je môj život

Páchatelia týchto činov používajú látky, ktorých účinky sa dajú prirovnať k chemickým bojovým látkam. Tvorcovia relácie Halali sa v aktuálnom vydaní boli pozrieť u sokoliara Miroslava Mozoľu, ktorý pomáha sokolom či orlom a bojuje tak s následkami pytliactva.

Jeho deň začína o štvrtej ráno prvým kŕmením a končí sa o deviatej večer posledným. „Mláďatá sokola sťahovavého sa kŕmia každé dve hodiny malým kúskom mäsa. Ak by sme ich prekŕmili, tak by ich to zabilo. Od piateho dňa po vyliahnutí môže dostať mláďa toľko jedla, koľko chce," uviedol Mozoľa. Čerstvo vyliahnuté sokolie mláďa má okolo 30 gramov. Po 60 dňoch, keď vylietava z hniezda, má samica okolo kilogramu a samci od 600 do 700 gramov.

Miroslav Mozoľ sa do svojej práce snaží zapájať aj deti a je rád, keď budúce generácie samé prejavujú záujem o profesiu sokoliara. „Formuje to každé dieťa. Nech je to akékoľvek zviera, ak s ním prichádza dieťa do kontaktu, tak si buduje vzťah nielen k prírode, ale aj k ľuďom," myslí si.

Neúspech je obrovský

Podľa Mozoľu je pre chov dravých vtákov potrebná okrem odbornosti aj obrovská dávka trpezlivosti. „Na určité obdobie som sa stal otrokom týchto vtákov. Buď tým žijete, alebo tým nežijete. Ak tým nežijete, tak vás to prestane baviť a zabalíte to, pretože neúspech prichádza často a je obrovský," dodal sokoliar s tým, že ak sa podarí do voľnej prírody z chodu vypustiť jedno z troch vyliahnutých mláďat, tak ide o úspech.

Sokoliarom sa podarilo za uplynulé desaťročia zachrániť nielen tisíce jedincov, ale aj celé druhy. „Sokol sťahovavý bol v 50. rokoch minulého storočia v Európe vyhynutý druh. Umelým odchovom sa nám podarilo vrátiť ho do voľnej prírody," uviedol Mozoľa. Aj tento fakt ukazuje, že sokoliarstvo má obrovský význam a nie nadarmo patrí medzi nehmotné kultúrne dedičstvo UNESCO.

Sledujte tvorcov relácie Halali na facebooku alebo youtube.

25 50 75 90