Sára Činčurová strávila mesiac na záchrannej lodi v Stredozemnom mori, kde pomohla zachrániť 400 utečencov.
Ako novinárka sa angažuje sa v témach boja za ľudské práva, práva utečencov, žien a obetí násilia
„Sú to ľudské životy. Sú to také isté životy ako naše a je úplne šokujúce, že niektorí ľudia majú také názory, že tých migrantov treba nechať utopiť v tom mori,“ komentuje nedávne tragické udalosti v Stredozemnom mori a reakcie spoločnosti novinárka.
Migrácia je prirodzený demografický proces. Byť proti migrácii je ako byť proti starnutiu, hovorí Sára Činčurová, ktorá prijala pozvanie do Rána na eFeMku.
Vedia, že môžu kedykoľvek zomrieť
Migranti, ktorí sú nútení opustiť svoju rodnú krajinu, sú podľa jej slov vydaní na milosť a nemilosť ostatných. Ženy utekajúce do bezpečia neraz zažijú znásilnenie či brutálnu bitku.
Sára Činčurová si z úst vyčerpaných a zranených migrantov niekoľkokrát vypočula, že to, čo museli prežiť, bolo horšie než smrť.
RTVS online
„Prevádzači tých ľudí naschvál nenechajú jesť a piť, aby schudli. Aby sa ich zmestilo viac do toho člna. Takže oni tam sedia v noci v jaskyni na pobreží, skrývajú sa pred políciou, potom nasadnú do toho člna vyhladovaní, vychudnutí,“ popisuje novinárka.
Dodáva, že člny, na ktorých sa plavia, sú často maličké, nestabilné a preplnené. Posádka je preto pripravená na vlastnú smrť, ktorá môže prísť každú chvíľu.
„Deti sú na tom najhoršie, lebo tie častokrát nemajú šancu toto prežiť bez nejakých následkov,“ komentuje otrasné podmienky, v ktorých musia prežívať ľudia utekajúci z vlastných domovov.
Boli sme pre nich ako zázrak
„Mali sme tam muža, on sa rozbehol po palube ako zmyslov zbavený a hodil sa na zem. Ja som k nemu pribehla, lebo som si myslela, že odpadol.
Tí ľudia tam všetci odpadávali, a on sa v skutočnosti modlil. On sa modlil k Alahovi a ďakoval mu za záchranu života, lebo preňho sme boli boží zázrak,“ popísala jeden z mnohých silných momentov novinárka.
K svojej práci sa dostala ešte ako mladá stredoškolská študentka. V 15 rokoch odcestovala do Francúzska, kde sa zoznámila s rodinou z Alžírska. Na vlastné oči vtedy videla, aké dôležité je podať utečencom pomocnú ruku.
Postupne sa začala zapájať do rôznych projektov na pomoc migrantom na Slovensku aj v zahraničí.
S veľkou ľútosťou si spomína na kampaň, ktorej cieľom bolo, aby Česko a Slovensko prijali 8 maloletých opustených migrantov. Nestalo sa tak.
„Veľmi dlho sa o tom rokovalo, organizácie za to lobovali. Nakoniec to myslím prebehlo tak, že Slovensko dalo nejakej krajine peniaze, aby nemuselo tie deti prijať,“ popísala so sklamaním v hlase.
„Tá téma toho, že sú to deti, sú nevinné a nikomu nič neurobili, už ani to ľuďom nič nehovorí,“ dodáva novinárka, podľa ktorej aj dnes mnoho ľudí spája utečencov s hrozbou násilia.
Týchto ľudí nepresvedčí ani fakt, že ide o opustené a vydesené deti, ktoré túžia len po bezpečí.
Celý rozhovor s novinárkou a bojovníčkou za ľudské práva Sárou Činčurovou si môžete zadarmo vypočuť v našom online archíve.
25 50 75 90
