Vo veku 89 rokov zomrel oceňovaný gruzínsky režisér Otar Iosseliani, známy ako predstaviteľ nekomerčného autorského filmu, ktorý v čase Sovietského zväzu bol roky cenzurovaný.
Cenzurovaný tvorca
S odvolaním sa na vyhlásenie jeho francúzskeho filmového distribútora Les Films du Losange o tom informoval denník The Guardian.
Pre cenzúru za éry Sovietskeho zväzu sa musel Otar Iosseliani živiť ako robotník v oceliarňach a námorník.
V roku 1966 sa mu podarilo vrátiť k filmovej tvorbe, keď sa preslávil celovečerným snímkom Keď padá lístie, za ktorý získal na filmovom festivale v Cannes cenu FIPRESCI a Cenu Geogreho Sadoula za najlepší debut.
Iosselianiho filmy boli známe svojou fantáziou a ironickým odstupom. Väčšinu z nich nakrútil vo Francúzsku, kde prežil veľkú časť života a kde mohol natáčať aj snímky, ktoré boli niekedy otvorene kritické voči Sovietskemu zväzu.
V roku 1979 emigroval do Francúzska, kde vytvoril desať celovečerných filmov.
Vo Francúzsku vznikol aj film Milenci luny, ktorý získal špeciálnu cenu poroty na filmovom festivale v Benátkach.
Bolo to prvé zo série víťazstiev v Benátkach pre Iosselianiho filmy. Ďalšie filmy s rovnakou cenou boli napríklad Et la lumiére fut (1989) či Brigands-Chapter VII (1996).
Režisér Iosseliani získal v roku 1999 aj cenu Louisa-Delluca za film Zbohom, môj sladký domov, v ktorom si aj zahral - a to rolu veselého manžela a otca alkoholika.
V roku 2000 tiež viedol jednu z porôt filmového festivalu v Cannes.
A v roku 2002 prevzal na filmovom festivale v Berlíne dve ceny vrátane Strieborného medveďa za najlepšiu réžiu za film Ráno v Benátkach (Lundi matin).
Hold zosnulému režisérovi vzdal aj gruzínsky premiér Irakli Garibašvili slovami:
„Otar Iosseliani svoj vlastný štýl, ktorý je charakteristický len pre veľkých filmových režisérov.“
RTVS online
Dielo v podobe jeho svetoznámych filmov však zostáva, pričom nepracoval na svojich filmoch len ako režisér, ale aj ako scnárista či strihač a niekedy aj ako herec..
25 50 75 90
