Kto bola zlatovlasá Otolienka a kde sa narodili Dobšinského rozprávky?

Náš najznámejší rozprávkar Pavol Dobšinský (1828-1885) sa narodil 16. marca v Slavošovciach a do Drienčan prišiel za trest. Učil totiž v Banskej Štiavnici na gymnáziu, kde podporoval slovenských študentov proti maďarizácii, tak ho vyhnali na Gemer a zakázali mu vyplácať doživotne štátny plat.

Po náučnom chodníku Drienčanský kras popri vodnej rekreačnej nádrži Teplý Vrch objavíte hrad Drienčany, aj Veľkú Drienčanskú jaskyňu, aby ste svoje putovanie ukončili v areáli Múzea slovenskej rozprávky.

Štefan Gabčan ukazuje, že písal postojačky

Na bývalej evanjelickej fare nájdete vonku veľké slnečné hodiny, kde na každej párnej hodine je jedna socha z ľudových rozprávok, ako ich poznáme vďaka Pavlovi Dobšinskému.

Zároveň ako pre Slovensko v obrazoch vysvetlil zborový farár v Drienčanoch Štefan Gabčan, tu pri múzeu majú aj veľké bludisko: „V ňom sa deti na chvíľu stratia svojím rodičom, ktorí si môžu zatiaľ oddýchnuť v tunajšom altánku.“

Otolienka sa volala hlavná postava z rozprávky Zlatovláska, takže bola pre Dobšinského rozprávkovou bytosťou. Keďže rodina kvôli prenasledovaniu maďarónskych úradníkov žila vo veľkej biede, Pavol Dobšinský si privyrábal opisovaním pozemkových kníh a matrík, pričom sa venoval svojím obľúbeným rozprávkam. Zborový farár prezradil aj podrobnosti:

„Keď šli deti a Adela spať, poumýval sa, dal si šláfrok teda župan. Písal v pracovni postojačky za našikmo postaveným pultom a veľa fajčil, na čo nemali peniaze, tak ak mu chlapi z dediny darovali dohán, primiešaval si štipku z neho do sena, aby mu to aspoň zavoňalo za tabakom.“

Otolienka sa volala Adela

V Múzeu slovenskej rozprávky zistíte, že do Drienčan prišiel Pavol Dobšinský so svojou manželkou Pavlínkou, ktorá mu, žiaľ, po rok a pol mladá zomrela a ďalej žil dlhé roky sám, až sa znovu oženil s vdovou Adelou Čajakovou (1843-1928) rodenou Medveckou, ktorá už mala dve deti z prvého manželstva so spisovateľom Jánom Čajakom a Dobšinskému porodila ďalšie tri deti. Ako pán farár Gabčan dodal: „Hoci bola Adela od neho o pätnásť rokov mladšia, bola to veľká láska a doopatrovala ho až do smrti. Inak jej nepovedal ako Otolienka.“

Svietil si ako aj iní v tých časoch petrolejom. Na fare mu zostala po jeho predchodcovi Jonatánovi Dobroslavovi Čipkovi (1819-1861) nedokončená zbierka ľudových rozprávok, ktorú Pavol Dobšinský dokončil. Žiaľ, ľudia u nás neboli zvyknutí vtedy ešte tak čítať a z prvého tisíc kusového nákladu Prostonárodných slovenských povestí sa predalo len osem kníh.

Viac sa o ťažkom, ale rozprávkovom živote slovenského Andersena, ktorým Pavol Dobšinský právom bol, dozviete z nášho videa a aj z archívu RTVS bez reklám a zadarmo.