Filmy, ktoré pripravil, boli nominované až 46-krát a ocenili ich šiestimi Oscarmi. On sám bol nominovaný päťkrát na Oscara za réžiu, ale nikdy túto sošku nezískal. Napriek tomu je považovaný za jedného z najlepších režisérov všetkých čias V Rádiu_FM Katarína Budajová dodala na adresu jeho hádam najznámejšieho kultového filmu Psycho (1960): „Jeden z najslávnejších, najkultovejších, najlepších filmov histórie inšpiroval desiatky filmov a tvorcov, ktorí svoje diela natáčali dávno po Hitchcockovej smrti."
Snímka Psycho zmenila svet hororu
Majster psycho-thrilleru sa narodil 13. augusta 1899 v londýnskom Leytonstone vo Veľkej Británii. Keď mal šesť rokov, otec ho po bežnom detskom priestupku poslal na miestnu policajnú stanicu s poznámkou adresovanou úradníkovi. V liste otec policajtov žiadal, aby bol Alfred za trest na päť minút uväznený, a úradník tejto žiadosti vyhovel. Táto pre dieťa traumatizujúca udalosť asi prispela k celoživotnému strachu Hitchcocka z autorít a policajtov.
Motív neoprávneného väzenia sa objavil neskôr v mnohých jeho filmoch. Krátky čas navštevoval internátnu školu u Saleziánov a strednú školu študoval na jezuitskom gymnáziu s prísnou disciplínou. V detstve miloval geografiu a zaujímal sa ako o mapy, tak aj o cestovné poriadky vlakov, električiek a autobusov.
Režisér mal nadanie na výtvarné umenie. Karikatúry, ktoré ako bankový úradník kreslil zo záľuby, uverejňovali viaceré časopisy a tento koníček ho priviedol už v roku 1920 k filmu. Od roku 1922 písal scenáre a stal sa asistentom réžie. V roku 1925 dostal príležitosť režírovať prvý film The Pleasure Garden (Bludisko lásky) nakrútený v koprodukcii s Nemeckom.
Smrť v polovici filmu
Za prvý Hitchcockov debut v žánri thrilleru sa všeobecne považuje nemý film The Lodger (Príšerný hosť) z roku 1927, v poradí tretia samostatná réžia a prvý fenomenálny úspech Alfreda Hitchcocka. Režisér tu rozohral príbeh detektívneho pátrania po sériovom vrahovi, sám pre seba tiež objavil motív spojitosti medzi sexom a zločinom príznačný pre jeho tvorbu.
Katarína Budajová v Rádiu_FM poukázala na ďalšiu Hitchcockovú tvorivú vlastnosť na príklade filmu Psycho: „Jedným z divácky najpríťažlivejších postupov, ktorý preslávil práve Psycho a tiež šokovalo publikum zvyknuté na trochu iné rozprávanie, je smrť hlavnej postavy v prvej polovici filmu.“
Pátranie prekladateľa
Náš najlepší svetový prekladateľ Blahoslav Hečko prekvapil v posmrtne vydanej knihe spomienok Čas je zlatý prach. Pátral v nej po pôvode svojom priezvisku. Píše, že už v 8. storočí žil práve v Kórei budhistický mních s priezviskom Hečcho. Ba Blahoslav Hečko tvrdí, že Hitchcock je jazykovo upravené meno Heczko. Vie sa, že Hitchcockova rodina pochádzala zo Sliezska. Je možné, že mal slovanský pôvod. Ak jeho horor Psycho bol prelomový pre dejiny filmu, možno mal predobraz v našich často hororových bájach a rozprávkach.
Ak sa vám obrázok nezobrazuje správne, obnovte stránkuAlfred Hitchcock mal zmysel pre čierny humor, ktorý hraničil s krutosťou. Údajne sa rád pohrával s psychikou hercov. Stalo sa tak aj pri filme The 39 Steps (39 stupňov) z roku 1935. V jednej zo scén sú hlavní protagonisti Robert Donat a Madelaine Carrollová navzájom pripútaní policajnými putami. Hitchcock celý deň predstieral, že od nich stratil kľúč. V jednom z rozhovorov v roku 1963 Alfred Hitchcock povedal: „Bojím sa svojich vlastných filmov. Nikdy som sa nechodil na ne pozerať. Neviem, ako môžu ľudia obdivovať moje filmy.“
Najslávnejšími sa stali jeho filmy Rebecca (1940), Shadow of a Doubt (Ani tieň podozrenia, 1943), Rear Window (Okno do dvora, 1954), Man Who Knew Too Much (Muž, ktorý vedel priveľa, 1956), Vertigo (1958), North by Northwest (Na sever severozápadnou linkou, 1959), Psycho (1960), The Birds (Vtáci, 1963) či Marnie (1964).
Opatrná kráľovná
V predposlednom filme Frenzy (1972) prvýkrát použil naplno nahotu, keď ukázal ženy, ktoré znásilňujú a škrtia. Herci odmietli hrať tieto scény a tak musel použiť modelky. Vždy sa mu darilo posúvať hranice filmovej cenzúry. Posledným jeho filmom bola komédia s trilerovou zápletkou Family Plot (Rodinné sprisahanie, 1976). Vo väčšine jeho filmov možno režiséra zazrieť v niekoľkosekundovej úlohe. Britská kráľovná Alžbeta II. ho pasovala za rytiera s titulom sir tesne pred smrťou v roku 1980. Na otázku, prečo jej to trvalo tak dlho, sir Alfred Hitchcock povedal: „Predpokladám, že bola len opatrná.“
Po druhej svetovej vojne Hitchcocka angažovali v projekte filmu o oslobodení nacistických koncentračných táborov. Pred začiatkom si prezrel dostupný filmový materiál od britskej a sovietskej armády natočený vo viacerých táboroch. Zábery ho šokovali. Opäť schopný pokračovať v práci bol až po týždni.
Príprava filmu trvala dlhšie a napokon sa snímka nedostala do kín ani na televízne obrazovky. Neúplný film videli až v roku 1984 diváci na Filmovom festivale v Berlíne a o rok neskôr v USA. Film Night Will Fall (Tma prichádza) dokončil v roku 2014 až režisér André Singer.
Manželka Psycho dokončila
Životopisná dráma s názvom Hitchcock pochádza z roku 2012. Film, v ktorom si slávneho majstra hororu zahral Anthony Hopkins, odhaľuje nielen históriu nakrúcania filmu Psycho, ale tiež podmanivý milostný príbeh slávneho režiséra a jeho ženy scenáristky Almy.
Keď počas nakrúcania Psycha Alfred Hitchcock náhle ochorel, Alma namiesto neho zasadla do režisérskeho kresla. Zastúpila muža v kritickom okamihu, keď sa rozhodovalo o zastavení či pokračovaní natáčania a podpísala sa tak pod vznik dnes už legendárnej snímky. Režisér zomrel 29. apríla 1980 v Los Angeles na zlyhanie obličiek. Telo Alfreda Hitchcocka bolo spopolnené a popol rozptýlený nad Tichým oceánom. 25 50 75 90
