V Helsinkách ho hodili do vody a on doplával až do Paríža. Taká je cesta komentátora Stana Ščepána

V nedeľu 11. augusta sa skončili letné Olympijské hry v Paríži 2024. Diváci si mohli vychutnať veľkolepý záverečný ceremoniál, na ktorom vystúpili svetoví interpreti, ako napríklad Snoop Dogg, Billie Eilish či Red Hot Chili Peppers. Prekvapením bol Tom Cruise, ktorý predviedol kaskadérsky kúsok a prevzal olympijskú vlajku, ktorú najbližšie uvidíme viať v Los Angeles.

Počas diania olympijských hier sa k divákom prihováral aj známy hlas komentátora Stanislava Šcepána, ktorý bol súčasťou odborného tímu v Paríži. Tento rok to bola už šestnásta olympiáda, ktorej sa zúčastnil. Komentátor a moderátor, ktorého poznajú aj poslucháči Rádia Slovensko, má za sebou v skutku dlhoročnú kariéru.

Takto si spomína na jej začiatky

Ako sám uvádza, jeho cesta ku komentátorskej stoličke je kuriózna. V roku 1993 potrebovala Slovenská televízia zastrešiť pozíciu komentátora krasokorčuľovania. „Bez toho, aby som mal odkomentovanú, čo len jedinú vetu na mikrofón v Slovenskej televízii, tak ma poslali na Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní do Helsínk,“ spomína na nezvyčajnú štartovaciu čiaru svojej kariéry.

OH Scepan druha polovica Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Pre Stana Ščepána to bola úplne nová skúsenosť, v ktorej sa potreboval rýchlo zorientovať. „Samozrejme, mal som roztrasené kolená, ale našťastie to dobre dopadlo. Netušil som o technických záležitostiach a ani o spôsobe komentovania tohto športu pre televízneho diváka,“ priznáva dnes už ostrieľaný komentátor.

Napriek tomu, že bol hodený do vody, nezaváhal a z novej situácie vykorčuľoval na výbornú. Vďaka predchádzajúcim redakčným skúsenostiam sa mu podarilo zvládnuť komentátorskú úlohu a tým si otvoril dvere do Slovenskej televízie. „Keď som sa vrátil z Helsínk, tak sa ma v televízii spýtali, kedy nastúpim,“ uviedol.

Spočiatku ho sprevádzali pochybnosti, či je prostredie televízie pre neho vhodné. Postupne si však uvedomil, že sa ocitol na správnom mieste. „Zdalo sa mi to dosť trúfalé. Mal som pocit, že sú tam všetci majstri sveta a že to prostredie nie je pre mňa veľmi žičlivé. A tiež, že na to nemám, aby som robil v televízii. No napokon, tak ako mi to kedysi povedal Stano Pavlík, očarila ma práca, pri ktorej môžete ukladať na seba obrázky, písať komentáre a vytvárať publicistické programy alebo byť svedkom veľkých športových udalostí,“ uzatvára peknou myšlienkou, ktorá stojí za jeho nadšením z práce.