Zomrela hlásateľka z roku 1968. Vlny je film, ktorý Mária Mačáková prežila

Podľa informácií moderátora STVR Martina Jurča 5. septembra zomrela legendárna hlásateľka Slovenského rozhlasu Mária Mačáková. Mala 88 rokov. Pôvodným povolaním bola zdravotná sestra. V Slovenskom rozhlase pracovala od roku 1963. Ako povedala pre Rádio Slovensko: „Vždy som k mikrofónu a poslucháčom pristupovala s pokorou.“

Zdroj: STVR, Stanislav Háber

Potrestaná odstavením od mikrofónu

V čase obsadenia našej krajiny okupačnými sovietskymi vojskami v roku 1968 sa ako hlásateľka postavila Mária Mačáková na stranu Alexandra Dubčeka. O týchto dramatických chvíľach hovorí aj najnovší film Vlny. Mária Mačáková ich prežila. Bola potrestaná odstavením od rozhlasového mikrofónu na viac ako dvadsať rokov. Na tieto situácie neskôr po roku 1989 spomínala: „Asi mesiac po vstupe okupačných vojsk do Československa som na výzvu Alexandra Dubčeka vstúpila do komunistickej strany na podporu jej vedenia. Tento čin bol emočný a väčšina z tých, ktorí podporili Dubčeka, mali potom aj podobné osudy. Odlišovali sa väčším - či menším šťastím pri hľadaní pracovných príležitostí a svojskými postojmi k životu.“

Náplasť na všetky boľačky

Hoci mnohí Máriu Mačákovú odhovárali, aby šla opäť na materskú dovolenku, rozhodla sa v ťažkých normalizačných rokoch priviesť na svet dcéru Katarínu: „Svoj život som naplnila novým životom. Hoci ma od toho všetci lekári odhovárali, že som na materstvo stará, aj po rokoch vidím, že to bolo to najdôležitejšie, čo mi túto ťažkú dobu pomohlo preklenúť.“

Ako Mária Mačáková dodala: „Som žena, nuž som sa s príkorím, ktorého sa mi dostalo, vysporiadala po žensky. Bola to náplasť na všetky boľačky.“

Nezatracovať iných za názor

Ako tvorivý človek zažila poníženie. Preto sú vzácne skúsenosti, ktoré z príbehu Márie Mačákovej po nej zostali: „Musíme sa naučiť odpúšťať. Viac názorov na tú istú vec by sa malo stať samozrejmosťou, pravidlom. A potom aj možnosť, vybrať si z každého to najlepšie.“

K mikrofónu do rozhlasovej pyramídy sa dostala až po roku 1989. Ďalej Mária Mačáková dodala: „Vyjsť si v ústrety. Stretnúť sa na polceste. Naučiť sa počúvať toho druhého a usilovať sa mu aj porozumieť. Odpustiť, ak treba, aby sme v ktorejkoľvek chvíli mohli začať znovu viesť dialóg. Nezatracovať sa pre názor odlišný od nášho.“

Zdroj: TASR

Mikrofón stále v srdci

Rok 1989 bol preto pre Máriu Mačákovú doslova magický: „Keď som sa k mikrofónu po dvadsiatich rokoch znovu dostala, bol to neuveriteľný pocit, zázračný. Jasne som cítila, že mikrofón som mala stále v krvi. Návraty bývajú všelijaké. Mala som veľké šťastie, že som robila v Hlavnej redakcii programu, kde patrí aj oddelenie hlásateľov, takže môj prestup späť nebol ťažký. Mala som veľký strach, či si naň moje choré srdce zvykne. Zistila som, že mojím nitroglycerínom bude on, mikrofón. Odvtedy, čo hlásim, pilulky nepotrebujem. Stretnutia s mikrofónom považujem za stretnutia s priateľmi.“

Pri svojej hlásateľskej profesii vydržala až do roku 2005. Do dôchodku zo Slovenského rozhlasu šla Mária Mačáková až vo veku takmer 70 rokov.


Mária Mačáková rodená Diškancová sa narodila 23. júna 1936 vo Veličnej v Žilinskom kraji. S manželom Ivanom Mačákom známym muzikológom vychovali tri deti.
25 50 75 90